Národný umelec Vincent Hložník patril ku generácii nadrealistov. Stal sa legendou, ojedinelým zjavom. Pre slovenské umenie je jediný a neopakovateľný. Svojou prácou bol taký posadnutý, že kritizoval aj svojich žiakov. Hovorieval: "Tvrdá rehoľa prináša stúpencom sladké plody." Albín Brunovský ho nazval očarujúcim zjavom, ktorý zaujal svojou charizmou. "Keď niekam prišiel, tak bolo cítiť, že prišiel niekto..." V stredu 22. októbra uplynie 95 rokov od narodenia maliara, grafika, ilustrátora a pedagóga Vincenta Hložníka.
Hložníkova grafická tvorba, ktorá sa vyvíjala paralelne s maliarskou, znamená v dejinách slovenského výtvarného umenia mimoriadny prínos. Na "Hložníkovej grafickej škole" umelecky vyrástli viaceré generácie mladých grafikov. Vo svojej maliarskej tvorbe nadväzoval na symbolizmus Cypriána Majerníka (boli si ľudsky blízky) a vo voľnej grafike na expresívnosť i humanizmus Kolomana Sokola. Jeho mnohotvárne a pozoruhodne rozsiahle dielo patrí svojim významom k vzácnym hodnotám slovenského výtvarného umenia.
Vincent Hložník sa narodil 22. októbra 1919 vo Svederníku pri Žiline. Z piatich detí bol najstarším. Jeho súrodencom bol aj maliar Ferdinand Hložník (1921-2006, zaslúžilý umelec). Už ako chlapec rád kreslil a v štrnástich rokoch si už zvolil autorský podpis. V roku 1933 začal študovať na žilinskom reálnom gymnáziu, kde ho učil kreslenie prof. Zdeněk Balaš. Ten v ňom hneď objavil talent a nasmeroval ho na dráhu výtvarného umelca. Jeho výrazný talent presvedčil aj porotu na Umelecko-priemyselnej škole v Prahe, kde ho prijali v roku 1937. V oddelení dekoratívnej a monumentálnej maľby boli jeho profesormi František Kysela a Josef Novák. Veľa kreslil aj nad rámec školských povinností, neustále ho inšpirovalo pražské mestské prostredie. Štúdium ukončil v roku 1942 a hneď v tom istom roku mal aj prvú výstavu na Slovensku v bratislavskom Dome umenia. Vincent Hložník ukázal niečo nové. Kompozíciu v disharmóniách, obnažil anatómiu figúr, deformoval kĺby, nadsadzoval figúry.
Už ako devätnásťročný študent sa zaujímal o prácu ilustrátora v Matici slovenskej (MS) v Martine. Ako prvé pokusné ukážky poslal ilustrácie ku Kremnickým povestiam. Jeho kresby zaujali, a tak s ním MS nadviazala spoluprácu. Hložník v Prahe študoval za dosť nepriaznivých finančných podmienok. Požiadal Maticu o podporu. Tá mu dvojtýždenne posielala 250 korún ako pôžičku, ktorú mal vrátiť z honorárov, keď nastúpi na miesto grafika. Ponúkla mu aj peniaze na návrat domov. Hložník sa oženil so svojou spolužiačkou Vierou Horákovou a usadili sa v Martine. V MS ilustroval množstvo literárnych predlôh a časopisov pre deti (Slniečko a i.). Absolvoval študijné pobyty v Taliansku (1948), ZSSR (1954), Holandsku (1956), Maďarsku a Francúzsku (1957), Mexiku (1958), Nemecku (1959) a Poľsku (1960).
Na základe listu a prosby Rudolfa Pribiša (sochár, vysokoškolský pedagóg, rektor Vysokej školy výtvarných umení - VŠVU) sa Vincent Hložník rozhodol presťahovať do Bratislavy. V roku 1952 začal vyučovať na VŠVU. Bol vedúcim Oddelenia voľnej grafiky a knižnej ilustrácie, jeden rok aj vedúci Oddelenia monumentálneho maliarstva. V rokoch 1955 – 1959 bol prorektorom školy. V roku 1958 ho vymenovali za profesora, v rokoch 1960 – 1964 sa stal rektorom. Od roku 1970 bol Hložník perzekvovaný komunistickým režimom, pretože nesúhlasil so vstupom okupačných vojsk do Československa (1968). V roku 1972 musel školu opustiť. Stal sa z neho nezamestnaný umelec. Dostal však zaujímavú ponuku od kňaza Štefana Račeka vymaľovať kostol sv. Michala v Dolnom Hričove. Ponuku prijal napriek tomu, že iní umelci to pred ním odmietli. V priebehu desiatich rokov sa v tejto sakrálnej pamiatke zo 14. storočia dorábali vitráže, mozaiky a hlinená terakota. Kostol sa preslávil ako unikátne dielo a dostal čestný prívlastok slovenská Sixtínska kaplnka. V 70. a 80. rokoch 20. storočia kreslil Hložník návrhy na vitráže v štýle kubizmu. Sú inštalované vo viacerých slovenských kostoloch (Považská Bystrica, Ivanka pri Dunaji a i.) Jeho vitráže sú aj na Najvyššom súde v Bratislave. K sakrálnym témam sa dostal aj ilustrovaním Biblie 2000 (1998).
Osobitné postavenie v Hložníkovom diele má ilustrácia. Ilustroval okolo tristo kníh, najmä pre deti (Dobšinský: Prostonárodné slovenské povesti, Mária Rázusová-Martáková: Pod belasou oblohou, Hans Christian Andersen: Rozprávky, Charles Dickens: Príhody Olivera Twista, Príbehy tisíc a jednej noci a mnohé ďalšie), ale aj literatúru pre dospelých: Ján Kostra: Ave Eva, Ladislav Novomeský: Vila Tereza, Michail Šolochov: Tichý Don, Janko Jesenský: Národu a i.
Námetovo nebolo jeho tvorbe nič cudzie. Od literárno-ilustračných motívov, cez každodenné scény zo života , až po fantazijné, symbolické a duchovné zápasy. Témy siahajú od vojnových výjavov cez cirkusantské scény po zobrazenia ľudí pri práci. Sústreďoval sa však na vyjadrenie ťaživých životných pocitov. Svoje dielo kategorizoval do výtvarných cyklov. Vytvoril litografický cyklus Človek, Fašizmus, Povstanie, Transport, cyklus drevorytov Atómový teror, či sériu obrazov Storočie malomocných a cyklus kresieb k Ústave. V nemalej miere sa tiež podieľal na známkovej tvorbe. Jeho známky Býci, Nad Tatrou sa blýska či List z Apokalypsy boli vytlačené v pražských tlačiarňach. Jeho známku Veľká noc vydala v marci 2007 Slovenská pošta.
Hložník mal nespočetné množstvo samostatných i kolektívnych výstav doma a v mnohých krajinách Európy, Ameriky a Ázie. Slovenské galérie sa k dielu Vincenta Hložníka vracajú. Hložník daroval Slovenskej republike sto obrazov zo svojho celoživotného diela na národný poklad. Jeho želaním bolo, aby tento unikátny dar spravovala Matica slovenská. V novembri 2007 Matica usporiadala výstavu z výberu týchto diel pod názvom Hlboko v slovenskej zemi v galérii Matice. V roku 2009 darovala rodina V. Hložníka Žilinskému samosprávnemu kraju jeho 799 diel a v Považskej galérii umenia otvorili stálu expozíciu jeho tvorby.
Vincent Hložník bol členom Spolku slovenských výtvarných umelcov, Spolku výtvarných umelcov Mánes, Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta, Spolku umelcov a priateľov grafiky, neskôr Ústredného výboru Zväzu čs. výtvarných umelcov, predsedom Zväzu slovenských výtvarných umelcov a Slovenskej výtvarnej únie. Za svoje dielo získal V. Hložník viacero prestížnych ocenení, medzi inými hlavnú cenu Brightovej nadácie na Bienále v talianskych Benátkach (1958), Cenu Cypriána Majerníka (1962), Zlatú medailu na 1. bienále grafiky v bulharskej Varne (1981), Cenu vydavateľstva Mladé letá za ilustrácie (1983), Rad Tomáša Garrique Masaryka III. triedy (1991). V roku 1992 mu udelila medzinárodná porota cenu Prix d'honneur za grafiku.
Vincent Hložník zomrel 10. decembra 1997 v Bratislave vo veku 78 rokov. Patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov slovenského výtvarného umenia, generácie umelcov druhej svetovej vojny, mladej avantgardy. Jeho život a dielo zachytáva dokumentárny film Vincent Hložník z cyklu Profily, ktorý natočila Slovenská televízia v roku 1994.
StoryEditor