Kniha Marián Gáborík odkrýva život hviezdy profesionálneho športu, radostné i smutné obdobia, s jeho vrcholmi i pádmi. Nahliadnete do zákulisia obrovskej šou nazývanej NHL. Pred vašimi očami sa budú odvíjať inšpiratívne ľudské príbehy vysvietené v žiare reflektorov, no i tie, ktoré sa prepadli do čiernych priepastí športových neúspechov.
Kniha MARIÁN GÁBORÍK s podtitulom Otec, teraz to už môžeš vydať je inšpirujúci životný príbeh výnimočného hokejistu prerozprávaný tým najpovolanejším človekom – jeho vlastným otcom Pavlom. Ten rozpráva o svojom synovi, ktorý sa vo svojej profesii dostal na úplný vrchol. Dosiahol ho vďaka svojej vôli, talentu, ale aj vďaka obrovskej podpore zo strany najbližšej rodiny.
Mariánov príbeh je síce nerozlučne spätý s hokejom, ale táto kniha nie je len o hokeji. Ponúka emotívny obraz o človeku, ktorého sláva presiahla slovenské hranice – tvrdé tréningy, pomalé stúpanie po rebríčku hokejových schopností, boj so zraneniami, smrť priateľa Pavla Demitru, tvrdé testy psychickej odolnosti, pády a opätovné návraty na ťažko vybojované pozície v srdciach fanúšikov.
A keď dával synovi Mariánovi na prečítanie prvú verziu knihy, mal malú dušičku. „Marián sa počas celej svojej kariéry vyhýbal akejkoľvek mediálnej konfrontácii,“ tvrdí otec. „Vyjadrovať dojmy verejne mu vždy bolo cudzie. Ani vo vypätých chvíľach sa nenechal dotlačiť k tomu, aby svoje často oprávnené pocity krivdy ventiloval verejne.“
Otec sa nemýlil. Marián nebol nadšený a pýtal sa, prečo by práve teraz mal odkrývať občas strastiplné obdobia svojej kariéry. Veď vtedy, v danom momente si vždy zahryzol do jazyka a teraz to má vyjsť všetko von? „Netúži po pomste, a to ani v prípadoch, keď mal oprávnený pocit krivdy,“ dodáva Pavol Gáborík.
A tak nakoniec Marián kývol a povedal – „otec, už tie zápisky môžeš konečne vydať.“ Bolo to bezprostredne po zisku Stanley Cupu, keď Marián Gáborík zdvihol slávny pohár ako tretí v poradí.
Prečítajte si úryvok z novej knihy Marián Gáborík:
Keď hokejisti bývajú na pláži
Kanaďania a kanadskí novinári uznávajú v NHL sedem tímov. Sú to tie tradičné hokejové bašty. Plus tímy z Kanady.
Určite medzi ne nepatrí tím zo slnečnej Kalifornie, kde je dennodenne tridsať stupňov Celzia a kde hokej nemá veľkú históriu. Na smolu kanadských hokejových ortodoxných novinárov sa do play-off z okruhu ich sympatií dostal len Montreal, aj ten vypadol v treťom kole. Naozaj to nemôžu prežiť, že slnečná Kalifornia, kde sneh videli ľudia len v televízii, vyhrá v priebehu troch rokov dvakrát Stanley Cup. Pomstili sa aspoň tak, že v rámci novinárskej ankety neocenili ani jedného jediného hráča Kings.
To však, samozrejme, čerstvých víťazov Stanley Cupu až tak veľmi netrápilo. Hokej je pritom šport ako stvorený pre bežného Američana. Je dynamický, agresívny, nevypočítateľný, plný zvratov. Podobne ako basketbal, možno dokonca ešte viac.
Kalifornii sa bude dariť aj v budúcnosti. Atmosféra pri domácich zápasoch v Staples Centre bola elektrizujúca. Ľudia hokeju rozumejú, s nadšením sa nechali vtiahnuť do deja. Rovnako ako v tradičných kanadských hokejových baštách Montreale, Toronte či napríklad Ottawe. Počas oboch overtimov vo finálovej sérii diváci stáli. Dokonca už v závere zápasov. Úplne hmatateľná bola predovšetkým dôvera. Diváci verili, že Kings vyhrajú. Bolo to cítiť. To obrovské sebavedomie!
Kings napokon vyhrali Stanley Cup nedávno, v roku 2012. Los Angeles verilo, že aj teraz si to zopakujú. Cez reklamné prestávky sa na obrazovke na štadióne vždy objavila nejaká celebrita, ktorá umocnila nadšenie divákov jednoduchým sloganom: „Go, Kings, go!“ Nadšenie sa nekončilo pri východe zo Staples Centra. Vo všetkých baroch, dokonca aj v hispánskych, na plážach, v bufetoch, skrátka všade boli vyvesené čierne vlajky s logom Kings a nápisom: „Walking on!“ Slnečný raj naplno ovládol ľadový hokej. Ľudia v plavkách skákali do Tichého oceána s pokrikom: „Go, Kings, go!“
Hokej ešte pred pätnástimi rokmi v Los Angeles nič neznamenal.
V roku 1988 však celou NHL otriasol prestup storočia. Do mesta anjelov sa z Edmontonu sťahovala legenda legiend – Wayne Gretzky. Najlepší hráč histórie NHL rozbalil v Kalifornii svoje umenie naplno. Naplnil hľadisko, hra mužstva sa zmenila na nepoznanie. Ešte to nestačilo na triumf v NHL, hoci v sezóne 1992/1993 sa dostali až do samotného finále. Proti Montrealu dokonca viedli v sérii 1 : 0. Druhý zápas sa zlomil v presilovke. Kapitán Canadiens Guy Carbonneau zistil, že obranca Kings Marty McSorley používa hokejku, ktorej čepeľ nezodpovedala pravidlám. Bola priveľmi zakrivená. Podal protest a v presilovke dali Canadiens rozhodujúci gól. Bol to zlomový moment celej série. Kings boli vtedy veľmi sklamaní, ale základy do budúcnosti boli položené.
Marián sa vo vyraďovacej časti stal ústrednou postavou. Opäť to bol starý dobrý Marián. Mal prsty vo všetkých rozhodujúcich momentoch. Prekypoval sebadôverou. Play-off bolo naozaj jeho. Bolo tam viac neskutočných momentov, ktoré celkom určite ušli pozornosti nezainteresovaných divákov. Vo finálovej sérii proti Rangers bol napríklad v závere prvej tretiny stav 1 : 1. Kings hrali presilovku. Kouč Darryl Sutter stiahol Mariána a na ľad poslal iného útočníka. Počas tej tretiny totiž Marián naozaj nebol úplne vo svojej koži. Možno vtedy u trénera Kings zafungovalo aj podvedomie.
V krízových chvíľach z nejakej zotrvačnosti dôveroval hráčom, ktorých poznal celú sezónu. Rangers však dali gól pri vlastnom oslabení, len pár sekúnd pred prvou sirénou. Odvtedy už Mariána nikdy nestiahol.
Pripravené v spolupráci s: