Spojenec maliara Ľudovíta Fullu zomrel pred 75 rokmi

Pochádzal z rodu Galandovcov, ktorý bol v minulosti jedným z významných martinských meštianskych rodov. Bol príslušníkom umeleckej avantgardy, jeho tvorivý program vychádzal z domácich koreňov. V priebehu tvorivého procesu sa uňho vykryštalizovali tri hlavné námetové okruhy: lyrické kompozície ženského aktu a materstva, sedliaci a zbojníci, sociálne a mestské motívy. V jeho diele rezonuje záujem o secesiu Edvarda Muncha, expresionizmus Pabla Picassa a iných.





Maliar, grafik a ilustrátor, výtvarný pedagóg Mikuláš Galanda sa narodil 4. mája 1895 v Turčianskych Tepliciach. Po maturite na maďarskom gymnáziu začal študovať na budapeštianskej umeleckej akadémii, z ktorej po dvoch rokoch odišiel študovať do Prahy. Na Galandovu ranú tvorbu malo veľký vplyv dielo nórskeho expresívneho maliara Edvarda Muncha už v čase štúdií v Budapešti. Ilustroval časopis Hárman secesne symbolickými kresbami, neskôr prešiel k priamym inšpiráciám Munchom v expresívnom vyjadrení existenciálnej úzkosti človeka.

Praha spojila dvoch mladých adeptov slovenského výtvarného umenia Mikuláša Galandu a Ľudovíta Fullu, ktorých umelecké priateľstvo trvalo až do Galandovej smrti a malo pre ich tvorbu, ale aj súkromný život nemalý význam. Spolu vydali začiatkom 30. rokov 20. storočia Súkromné listy, tzv. manifest slovenského moderného umenia, ktorý zhŕňal zásady moderny a prezentoval vlastné umelecké zámery oboch autorov. Galandove a Fullove listy vysvetľovali národu, čo je moderné umenie.

Galanda uverejňoval kresby a grafiky v študentských časopisoch. Ilustroval Dobšinského prostonárodné povesti a rozprávky. V roku 1924 graficky upravil a vyzdobil prvé číslo časopisu DAV a aj v ďalších jeho číslach uverejnil niekoľko grafických ilustrácií. Avantgardná tvorba súvisí s jeho pôsobením na Škole umeleckých remesiel v Bratislave.

Jeho umelecké dielo je rozmanité, so širokou škálou výrazových prostriedkov. Z jeho diela čerpali a čerpajú všetky generácie súčasných výtvarníkov. O výraznom vplyve jeho tvorby na slovenské moderné umenie svedčí aj vznik Skupiny Mikuláša Galandu, ktorej príslušníci sa programovo prihlásili k jeho odkazu. Členovia skupiny galandovcov chceli nadväzovať na dielo Mikuláša Galandu, Ľudovíta Fullu a Miloša Alexandra Bazovského, umelcov, ktorí predstavujú najlepšie prúdy moderného a pritom hlboko slovenského a ľudského výtvarného umenia.

Mikuláš Galanda zomrel 5. júna 1938 v Bratislave, vo veku 43 rokov. Po jeho náhlej smrti ho pochovali v Turčianskych Tepliciach a v roku 1978 jeho telesné pozostatky previezli na Národný cintorín v Martine. V jeho rodnom dome v Turčianskych Tepliciach je od roku 1991 sprístupnená galéria so stálou expozíciou jeho diel. V roku 2010 pri príležitosti nedožitých 115. narodenín tejto zakladateľskej osobnosti slovenskej výtvarnej moderny vystavili v galérii Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach štyri jeho originály obrazov. Ide o diela Ruža z roku 1930 a Metaforické zátišie, ktoré majster namaľoval v tom istom roku, Žobraví speváci (1933) a Pred zrkadlom (1937). Ich cenu znalci ohodnotili dovedna na 140-tisíc eur.