Jedna zo zásadných výhrad proti hollywoodskym filmom by určite zmizla, keby scenáristi prišli do styku s ľudovými baladami. Tento druh ľudovej slovesnosti sa totiž vyznačuje naplno opísanou odvrátenou stranou bežného života. Vášne, ľudské hriechy, konflikty..., balady na rozdiel od iných piesní zobrazujú hraničné situácie s tragickým koncom. O to realistickejšie pôsobia. Na rozdiel od bulvárnych článkov majú snahu prinášať aj istý estetický zážitok.
Naše balady tvoria v európskej rodine unikát -- tematicky ležia na polceste medzi západom a východom. Vďaka dlhoročnému výskumu sa ich podarilo detailne zmapovať. Najnovším výsledkom poznania je kniha významnej etnomuzikologičky Sone Burlasovej s prozaickým názvom Slovenské ľudové balady (vyd. Scriptorium musicum). V úvodnej zasvätenej štúdii o slovenskej piesňovej epike autorka stručne načrtáva jej vývin v troch formách: balady, romance a novelistické piesne. Potom už nasleduje úctyhodné množstvo konkrétnych diel, ktoré pochádzajú z rôznych častí Slovenska, ale aj z krajanských enkláv v Maďarsku či bývalej Juhoslávii. Výhodou knihy je prehľadné členenie balád do samostatných kapitol na základe tematiky: Povery a čary, Legendické námety, Ľúbostné vzťahy, Rodinné vzťahy, Spoločenské vzťahy, Historické námety, Vojna, Zbojníci, Náhodné nešťastia, Násilné činy, Príhody zvierat. Pri prvom listovaní sa môže zdať, že ide výlučne o hudobnú či vedeckú záležitosť. Nie je to však pravda: pri každej piesni je síce v notách uvedený nápev, ale balady stoja predovšetkým na textoch. A tie obstoja ako svojbytná literatúra (zvedavejší čitateľ, ktorý nepozná noty, si môže pomôcť napríklad nahrávkou vybraných balád od pesničkárky Zuzany Homolovej). Unikátnosť spracovaného materiálu autorka ešte zvýrazňuje snahou o maximálne zachovávanie pôvodných dialektov. Celá forma publikácie vrátane trefných ilustrácií Františka Liptáka patrí medzi vydarenejšie podoby populárno-vedeckej literatúry.
Najstaršie zaznamenané balady u nás pochádzajú z konca 18. storočia, najnovšie spred dvadsiatich rokov. Napriek obľúbenému mindráku nám v skutočnosti nechýba minulosť, ale pamäť. Amnéziu je možné začať liečiť práve touto knihou.
"Čos' to, švagre, čos' urobil/ že si našu sestru zabil?/ Nič to zato, švagríkové. Doveziem vám tri takové/ Čo nás po tách, trebars štyri/ nebudú to z našej krvi/ Tak sa oni nahnevali, na kusy ho dorúbali/"