Nemal rád, keď ho niekto oberal o čas, aj preto namaľoval viac ako desaťtisíc obrazov, nemal rodinu, aby mal čas na všetky svoje povinnosti, nerád predával svoje obrazy, aby zostali všetky pokope. A maľoval to, čo vedel, že sa ľuďom páči a je im blízke. A preto aj dnes, 125 rokov po jeho narodení, aj bežní ľudia poznajú diela zakladateľa moderného slovenského výtvarného umenia Martina Benku na prvý pohľad. To ho robí jedinečným a najdrahším slovenským maliarom za posledné tri roky.
Skromný alebo lakomý?
„Nenadrapovať sa, neliezť privysoko, nehľadať krásu v prázdnote, ale zveľaďovať ju a tešiť sa z nej tam, kde je: medzi ľuďmi, v živote,“ hovorieval Benka, ktorý sa narodil 21. septembra 1888 v Kostolišti. Príroda bola pre neho veľmi dôležitá. „Príroda mi bola studnicou, knihou, z ktorej som čerpal poučenie. Ateliér mi bol svätyňou,“ hovorieval. V jeho dielach tak nájdeme Liptov, Turiec, Považie i Martin. Keďže sa narodil do chudobnej rodiny, až s pomocou iných ľudí sa dostal tam, kde bol.
Snímka: malackepohlady.sk
Z toho vyplýva aj jeho šetrnosť, ktorá bola medzi ľuďmi často zamieňaná za lakomstvo. „Bolo známe, že bol šetrný, nerád sa zbavoval svojich obrazov, málokedy ich predával, a už vôbec nedaroval obrazy. Bol to jednoducho človek, ktorý veľmi dobre vedel o hodnote toho, čo stvoril,“ vysvetľuje pre HN Ján Abelovský, riaditeľ aukčného domu Soga, kde vydražili tri najdrahšie Benkove diela u nás.
Z Česka ku komunistom
Mal šťastie, že sa po štúdiách dostal do Čiech k významnému maliarovi Aloisovi Kalvodovi. Spolu s jeho školou absolvoval mnohé cesty po krajine, podarilo sa mu rozbehnúť, usporiadať prvú výstavu a vojnu prežil ako nevojak v pokoji. „V medzivojnovom období sa mu podarilo postaviť umelecký program, ktorý vychádzal z heroizácie slovenského ľudu a krajiny, čo zapôsobilo najmä po vzniku Československej republiky,“ potvrdila pre HN kunsthistorička Zsofia Kiss-Szemámová.
V literatúre sa často píše o jeho „prispôsobivosti“ voči politickým režimom. „To trocha vychádzalo z toho, že žil dlhšie mimo Slovenska. Napriek tomu, že tematicky a námetovo si vybral slovenský ľud a krajinu za svoj motív, mal odstup, a teda aj možnosť idealizovať. Nikdy sa nezaoberal politikou, ale jeho umelecký program sa zakladá na národnom uvedomovaní sa,“ doplnila Kiss-Szemánová. Benka bol predovšetkým modernista na slovenský spôsob. „Chcel prehovárať k národu rečou, ktorá bola zrozumiteľná. Išlo mu o výpoveď z toho obrazu, a tá bola nacionalistická,“ doplnil Abelovský. A aj keď v Česku dlhší čas žil, na českých aukciách nie je o jeho diela veľký záujem. Neskôr mu ako prvému slovenskému výtvarníkov komunisti udelili titul Národný umelec.
Nesplnený sen
Keď si však chcel splniť sen a vybudovať ateliér a galériu v rodných Malackách, od vtedajších funkcionárov mesta sa pochopenia nedočkal. Málo je známe, že Benka väčšinu svojich diel zanechal štátu, pretože chcel, aby zostali spolu. Nebolo to však len tak. Takpovediac za štátne si postavil pomník, odišiel do Martina, kde mu postavili dom s ateliérom a malou galériou. „Popri výtvarnej tvorbe bola jeho ďalšou veľkou láskou hudba. V jeho ateliéri sa príležitostne konali komorné koncerty pre radosť priateľov i samotných zúčastnených hudobníkov. Zvyčajne hralo kvarteto a v rámci neho hral Benka na husle. S Benkovou láskou k hudbe súvisí aj to, že vytvoril nový typ huslí. Navrhol i vytvoril ich niekoľko. Pri ich tvare i ornamentike sa inšpiroval slovenskou ľudovou ornamentikou, ktorú štylizoval podľa vlastného cítenia,“ uzatvára kurátorka z Múzea Martina Benku Monika Váleková.
Ak kúpite Benku, vždy je to istota
Nielen Martin Benka, ale aj slovenskí maliari ako Ľudovít Fulla či Mikuláš Galanda, majú u nás najširšiu zberateľskú klientelu. Čo sa týka Benku, jednoducho ho zberatelia chcú mať vo svojom portfóliu, ale rozhoduje tiež i to, že Benka je už z princípu (ako maľoval a štylizoval realitu) najviac prístupný. Jednak výtvarne, ale aj duchovne, a teda nejakým spôsobom prebúdza slovenskosť v našom zberateľovi. Jednoducho povedané, Benka sa im páči, ale tiež vidia, že je to i dobrá investícia, lebo ho kupujú aj iní.
Názory, že ceny za obrazy Martina Benku sú nadhodnotené, sa objavili už pred piatimi – šiestimi rokmi, ale ich ceny stále rastú, takže zatiaľ sa táto teória v praxi nepotvrdzuje. A tiež s týmto názorom ani sám nesúhlasím. Diela, ktoré boli vydražené, boli vydražené na verejných aukciách, ceny teda nestanovila ani aukčná sieň, ani nejaký odborník, ale stanovili sa v aukčnej sieni, a sú také, aké sú. Slovenskí zberatelia, ktorí dražia najmä modernistov, a teda aj Martina Benku, sa zúčastňujú aj na českých aukciách. Slovenských diel sa tam draží menej, Čechov naše diela príliš nezaujímajú. Majú iné priority, majú aj veľa svetových mien (ktoré my nemáme), preto sa upriamujú na ne a naše slovenské umenie nie je pre nich priorita. Potvrdzuje to však aj mýtus o nehynúcim dobrých vzťahoch Čechov a Slovákov. Proste je to tak, máme samostatné republiky a už dávno aj samostatné trhy.
Jozef Abelovský, riaditeľ aukčnej spoločnosti Soga
Tri najdrahšie vydražené diela Martina Benku na Slovensku:
1. Po žatve: 180-tisíc eur (Soga, 2012)
Dielo (olej na plátne) z rokov 1922 – 1924 je z významnej slovenskej zbierky a je výborným, zberateľsky vzácnym dielom Martina Benku z počiatku jeho „heroizačno-monumentalizačných úsilí“. Obraz zobrazuje prácu ako najprirodzenejšiu formu kontaktu slovenského človeka s prírodou – jeho víťazný zápas s ňou – oslavu slovenskej vlasti. Takto podmienenému symbolizmu sa podriaďujú všetky maliarske prostriedky. Obraz mal odhadovanú cenu 80- až 90-tisíc eur.
2. Slovenská rodina: 176-tisíc eur (Soga, 2011)
Staršie dielo (olej na plátne) z konca tridsiatych rokov pochádza z významnej slovenskej zbierky z Bratislavy, kam bolo získané z dražby spoločnosti Soga v roku 2003. Jeho odhadovaná cena na jubilejnej 100. akcii spoločnosti bola 100- až 150-tisíc eur, nakoniec sa stalo najdrahším dielom aukcie. Zároveň je tiež tretím slovenským najdrahšie vydraženým dielom u nás. Typovo predstavuje Slovenská rodina akúsi esenciu myšlienkového zázemia umenia Martina Benku, ale tým, čo znázorňuje, je blízka každému Slovákovi.
3. V jeseni – Turiec: 120-tisíc eur (Soga, 2013)
Tretie dielo (olej na plátne), ktoré má Benka v top 10 najdrahších slovenských diel vydražených na Slovensku, pochádza z roku 1947. Dá sa totiž klasifikovať ako mimoriadne, reprezentačné dielo Martina Benku. Patrí k tým jeho kompozíciám, v ktorých dovŕšil, maliarsky a myšlienkovo definoval, zámer monumentalizácie slovenskej krajiny a jej ľudu. Je zároveň aj najmenším dielom z trojice.
Zdroj: SOGA