Úžasný spôsob, ako sa vyhnúť práci

Už ste možno počuli o prokrastinácii. Možno sa to vzpiera vašej intuícii, ale funguje to: množstvo vecí môžete vybaviť tým, že ich odložíte. John Perry, autor knižnej novinky Umenie prokrastinácie, tomu hovorí štruktúrovaná prokrastinácia, a ak patríte k tým, ktorí neprestajne bojujú s termínmi, uprednostňujú rozptýlenie pred prácou, namiesto platenia účtov surfujú na webe a dôležitý darček k narodeninám zháňajú cestou na oslavu, potom táto kniha zmení váš život.

„Neodkladajte čítanie tohto čarovného návodu na efektívnejšiu prokrastináciu,“ odporúča P. J. O’Rourke, autor knihy Holidays in Hell (Dovolenka v pekle) a Harry G. Frankfurt, autor knihy On Bullshit (Sračka) dodáva: „Zasvätené, praktické a vtipné.“

Prečítajte si na HNonline.sk úryvok z knihy Umenie prokrastinácie, ktorá vychádza už 21.augusta:

Nikdy neodkladaj na zajtra, čo môžeš urobiť pozajtra.
MARK TWAIN


Počítač a prokrastinátor
Svojím spôsobom je počítač pre prokrastinátora skvelá vec. Prokrastinátori majú sklony dokončovať úlohy prinajlepšom na poslednú chvíľu, krátko pred absolútne krajným termínom na odovzdanie. Ak sa finálny produkt dá poslať mailom, tá posledná chvíľa je ešte bližšie ku krajnému termínu ako za starých čias, keď produkt bolo treba poslať poštou alebo využiť nie najhorší spôsob nie tak dávnych čias a poslať produkt kuriérskou službou. Keď ho teraz  pošlete mailom, dostane sa na miesto okamžite. Ak máte to šťastie, že žijete v Ázii, v Európe alebo na východnom pobreží USA a termín stanovil niekto na západnom pobreží, môže doraziť na miesto ešte prv, než ho pošlete.

Ale počítač je pre prokrastinátora zároveň aj prekliatím, lebo na ňom veľmi ľahko môže strácať čas pri úplne bezvýznamných činnostiach. Najväčšie problémy predstavuje prezeranie mailov a surfovanie na webe. Pokiaľ ide o prezeranie mailov, priznám sa, neprišiel som na nijakú vhodnú techniku, ako sa vyhnúť špeciálnym nebezpečenstvám, ktoré predstavuje pre prokrastinátora. Dúfam, že ak sa zdôverím so svojimi ťažkosťami, ostatní prokrastinátori budú mať pocit, že nie sú sami. Pokiaľ ide o pokušenie stráviť nekonečné hodiny na webe, mám zopár nápadov vychádzajúcich z mojich bohatých skúseností.

Agónia a extáza mailov
V časoch, keď väčšina korešpondencie prichádzala v obálkach doručovaných poštárom, som s ňou akosi nestíhal držať krok. Niektoré činnosti mali svoj zabehaný rytmus. Keď pošta prišla, začal som ju otvárať, ale z toho či onoho dôvodu som si sadol a začal som sa venovať istým záležitostiam. Iné veci, ako napríklad účty, som ukladal na kopu, ktorú som rozhodne musel vybaviť raz za mesiac a nakoniec sa mi podarilo dopracovať sa k tomu, že som účty platil načas, lebo následky neplatenia boli kruté. Iné obálky – niektoré otvorené, iné neotvorené – som ukladal na zadnú časť stola „na neskôr“. Nakoniec listy začali padať zo stola na dlážku, kde zostali nepovšimnuté ležať istý čas, možno aj večne.

Takým spôsobom bola kopa zvládnuteľná, stala sa akýmsi depozitárom, ktorému som sa mohol venovať preto, aby som nemusel robiť naliehavejšie veci. Občas mal tento systém nepríjemné následky. Časom sa ukázalo, že niektoré z listov, ktoré spadli na dlážku alebo zostali na kope neotvorené, boli dôležité. Ale nebolo ich zas priveľa. Ak odpoveď na list bola pre niekoho naozaj dôležitá, zvyčajne mi ten človek zavolal alebo poslal ďalší list a vtedy som vyhľadal ten pôvodný a vybavil som tú záležitosť. A ani ja nie som až taký hlúpy, aby som ignoroval listy povedzme od daňového úradu, na ktorých je pečiatka SÚRNE.

Tento systém nebol ani zďaleka dokonalý, ale niekedy mal svoje výhody. Istý čas, keď som bol mladým docentom na UCLA, mal som na starosti prihlášky na magisterské štúdium. Nebolo to nič náročné a zvyčajne som prihlášky ukladal na kopu, kým mi vedúci katedry nepripomenul, že je načase priniesť na najbližšiu poradu zoznam najlepších kandidátov. Asi o desať rokov neskôr, keď som stade odišiel, som sa pokúšal vyzbierať nejaké peniaze pre výskumný inštitút na Stanforde. Šiel som na obed s výkonným riaditeľom istej spoločnosti v Silicon Valley, ktorá vyrábala vysokokvalitné modemy. To bolo ešte v časoch, keď všetci, čo chceli používať počítač doma, museli byť napojení na ústredný počítač a všetci túžili po najmodernejšom 1200-baudovom modeme, ktorý nebol práve najlacnejší. A spoločnosť toho chlapíka vyrábala najkvalitnejšie modemy. Bol to veľmi úspešný človek.

Počas obeda vysvitlo, že študoval filozofiu na štátnej univerzite v Kalifornii a prihlásil sa na magisterské štúdium na UCLA. Urobil to len preto, lebo nevedel, čo by chcel robiť po promócii. Z UCLA sa mu neozvali, ale kým čakal na ich odpoveď, založil svoju spoločnosť na výrobu modemov a zarobil na nej majland. Povedal som mu, že asi viem, čo sa stalo. Jeho list sa dostal ku mne, položil som ho dozadu na stôl, spadol – a nikdy som naň neodpovedal. Cítil som sa dosť zle. Ale ten muž ma ubezpečil, že mi je veľmi vďačný za to, ako som vyriešil jeho problém. Získať titul magistra filozofie, hoci aj na UCLA, zvyčajne nevedie k sláve a bohatstvu, hlavne v prípade ľudí, ktorí sa pre to rozhodnú iba z toho dôvodu, že nevedia, čo so životom. Takže on z toho mal iba prospech. Nášmu výskumnému inštitútu nevenoval nijaké peniaze, zato mne dal špičkový 1200-baudový modem.

Možno si myslíte, že elektronická pošta zmenila môj prístup ku korešpondencii k lepšiemu. Pravda, na maily sa odpovedá oveľa ľahšie než na klasické listy. Napriek tomu, aspoň v mojom prípade, psychológia štruktúrovaného prokrastinátora hravo prekabátila modernú techniku. Väčšina pošty teraz neprichádza na môj stôl, ale do mojej mailovej schránky v počítači. Využívam služby Gmailu, ktorý nielenže dokonale triedi spam, ale aj poštu, ktorú nechcem automaticky vymazať a viem, že sa k nej dostanem iba vtedy, keď sa ma zmocní prokrastinátorský strach – napríklad správy mojej kongresmanky alebo opisy najnovších hrozieb pre životné prostredie od forests.com, alebo záznamy zo zasadania Rotary klubu.

Ostatné maily sa mi hromadia v schránke. Z neznámeho dôvodu väčšinu mailov – ale nie všetky – vybavím ešte v ten deň, keď prídu. Z času na čas sa usilujem vybavovať ostatné maily vtedy, keď sa ich počet v mojej schránke blíži k stovke. Ľudia mi neraz posielajú odkazy, v ktorých naznačujú, že ich predchádzajúci mail sa zrejme stratil, a tak vyhľadám ten mail a usilujem sa naň odpovedať. Ale tak ako listy, ktoré mi kedysi padali poza stôl, aj istá časť mailov zostane nezodpovedaná dosť dlho. Keď sa raz za čas dostanem k týmto mailom, mám zlý pocit z toho, že som ich ignoroval. Našťastie pocit viny zvládam celkom dobre. A na každý mail, ktorý celé mesiace ignorujem, pripadne vždy jeden mail, ktorý vybavím okamžite, a to len preto, aby som nemusel robiť niečo dôležitejšie, a odpovedám tak rýchlo, až sa príjemca prekvapí, aký som promptný.

Pokúsil som sa využiť prostriedky elektronickej pošty na to, aby som zvládal agendu lepšie. Založil som si zložku Veľmi súrne maily, ktoré nemožno ignorovať a istý čas som do nej posielal všetko, čo sa mi zdalo dôležité, ale nechcel som to vybaviť v deň, keď to prišlo. No potom som na súbor zabudol a natrafil som naň náhodou o pár mesiacov neskôr.

Gmail užívateľovi umožňuje pripojiť k mailu hviezdičku a potom ho archivovať. Mail zmizne z vašej schránky a máte pocit, že ste ho vybavili. A pritom ho nepošlete do koša. Keď máte niekedy neskôr náladu urobiť kus práce, môžete si otvoriť súbor s mailmi označenými hviezdičkou a ukáže sa vám celý zoznam.

Zdalo sa mi, že je to dokonalý spôsob, ako vybaviť dôležité maily, na ktoré som nebol pripravený odpovedať okamžite, ale nechcel som ich mať v schránke. Ale viedlo to iba k ďalšiemu zoznamu, ktorý bol zhruba rovnako dlhý ako zoznam v schránke, takže som tým nič nezískal. Príležitosti, keď som mal veľké ambície a otvoril som zoznam s mailmi označenými hviezdičkou, boli veľmi zriedkavé.

Štruktúrovaný prokrastinátor má výhodu, že sa môže vyhnúť jednému z najväčších nebezpečenstiev elektronickej pošty. Keď ste za starých čias dostali list, aj keď ste si okamžite sadli a napísali odpoveď, trvalo štyri až šesť dní, kým ste mohli čakať odpoveď. Ale existuje istá skupina ľudí, ktorí odpovedia na mail vo chvíli, keď dostanú odpoveď, a vrátia vám loptičku na kurt.
Toto môže veľmi frustrovať prokrastinátora, ktorý si blahoželá, že odpovedal na mail, a už dostane ďalší od toho istého pisateľa. Takí ľudia veľmi rýchlo zistia, že nie som jeden z nich, lebo na prvý mail som síce odpovedal promptne, no pri druhom už celkom určite prokrastinujem. Toto nesmierne frustruje žeravého korešpondenta a niektorí z nich vyčiarknu prokrastinátorov zo svojho zoznamu pravidelných adresátov. Žiaľ, nie všetci sa poučia.

Surfujte, ale neutopte sa
Niektorí korešpondenti sú veľmi nápomocní a posielajú vo svojich mailoch linky na vybrané webové stránky, ktoré môžu predstavovať veľké nebezpečenstvo. Môže sa vám stať, že strávite celé hodiny surfovaním po webových stránkach, prechádzate z jednej na druhú, a zrazu zistíte, že zapadá slnko a deň sa končí. Niekedy to prinesie nečakané dividendy. Získate vedomosti napríklad o istom druhu plechovej strechy, ktorý sa dá použiť na stodolu – pravda, ak máte stodolu; ja ju nemám –, alebo o dejinách Tadžikistanu. Tieto vedomosti sa vám neskôr môžu zísť pri nejakom rozhovore alebo riešení krížovky. Ale veľmi ľahko stratíte aj jednu-dve hodiny prokrastinovaním, ktoré neprinesie nijaký výsledok – alebo môžete stratiť aj jeden-dva dni.

Surfovanie z jedného nepotrebného linku na iný, ešte nepotrebnejší link je čosi ako sledovanie hlúpej televíznej reklamy. Je veľmi ťažké odtrhnúť sa od televízie iba silou vôle. Strávil som takmer hodinu čakaním na to, koľko budú pýtať za nôž značky Ginsu alebo za zelené vrecká, v ktorých vydrží zelenina dlho čerstvá, alebo za otvárač na fľaše, ktorý vyzerá ako basgitara, a keď ho používate, hrá melódiu 99 Bottles of Beer, hoci som nemal v úmysle objednať si ani jeden z tých produktov. Aby ste sa odtrhli od televízie, potrebujete čosi, čo preruší jej čaro, ako napríklad obed alebo nutkanie ísť na záchod, či totálne nudnú reklamu alebo program, v ktorom vystupuje Paris Hilton alebo Glenn Beck, nech už robia čokoľvek.
Naučil som sa trik, ktorý mi pomáha, keď sa chystám na web, a viem, že budem mať nutkanie surfovať. Usilujem sa ísť na web vtedy, keď ma môže vyrušiť nejaká prirodzená udalosť. Prihlásim sa, keď som hladný, keď viem, že každú chvíľu príde manželka a bude odo mňa niečo naliehavo chcieť, alebo keď cítim, že mám plný mechúr. Ak používate laptop, ďalšou fintou môže byť vytiahnuť šnúru zo zásuvky, prv než sa pozriete do svojej mailovej schránky. Čaro sa preruší, keď sa vám vybije batéria – hoci vzhľadom na to, ako sa zlepšujú batérie, je táto technika čoraz menej účinná.

Ak nezaberie nič iné, nastavte si budík, aby vás o hodinu vytrhol od počítača. Samozrejme, môže sa stať, že sa o Tadžikistane dozviete menej, než by ste chceli.

Pripravené v spolupráci s: