Maliar, spisovateľ, výtvarný kritik, pedagóg a publicista, národný umelec Janko Alexy patrí k medzivojnovej generácii slovenských umelcov a jeho umenie k prvoradým hodnotám maliarskej moderny Slovenska. Dnes uplynie od jeho narodenia 120 rokov.
V jeho tvorbe bolo v rôznych obdobiach miesto pre mnohé techniky i námety. Maľoval slovenskú prírodu i dedinu, ale aj mestské zákutia, prostredie kaviarní, portréty, historické alebo legendárne postavy a udalosti. Veľmi významnou bola tematika Jánošíka a jeho družiny. Alexyho rozsiahle výtvarné dielo tvorí okolo 1300 olejov, pastelov, tempier a kresieb.
Janko Alexy sa narodil 25. januára 1894 v Liptovskom Mikuláši. Študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe. V roku 1919 absolvoval študijný pobyt v Paríži vo Francúzsku. Cez letné prázdniny v roku 1919 sa zúčastnil na vedeckej výprave po Slovensku, ktorú viedli českí profesori. Alexyho prizvali ako nadaného kresliara, aby zaznamenával hrady, zámky, kaštiele a mestá. Z množstva takto získaného materiálu urobil Alexy ešte v tom istom roku výber a vydal ho v podobe pohľadníc. O rok neskôr, v roku 1920 vydal zo spomínaných náčrtov aj knižný album pod názvom Obrázky zo Slovenska.
V rokoch 1930-1933 spolu s Milošom Bazovským, neskôr i so Zoltánom Palugyayom, vytvorili tradíciu putovných výstav, na ktorých popularizovali a propagovali slovenské výtvarné umenie. V rokoch 1933-1937 organizoval umeleckú kolóniu v Piešťanoch. V roku 1937 sa Janko Alexy usadil v Bratislave. V jeho tvorbe sa to prejavilo príklonom k mestskej tematike. Počas vojny sa venoval komornej tvorbe, krajinárstvu, zátišiam a historickým motívom, najmä z dejín Bratislavy a Liptova. Bol pri zakladaní Vlastivedného múzea v Liptovskom Mikuláši a po oslobodení sa zapojil do organizovania výtvarného života u nás. Sústredil sa na dekoratívno-monumentálnu tvorbu. Vytváral farebné mozaikové okná, napríklad v banke v Bratislave a v bratislavskom Divadle Pavla Orságha Hviezdoslava. Niekoľkoročné úspešné úsilie o rekonštrukciu Bratislavského hradu, neskôr aj Trenčianskeho a Spišského hradu, opísal v knihe Tam ožila sláva.
S výtvarnou tvorbou súvisí aj jeho literárna činnosť. Písal drobné črty, v ktorých zachytil atmosféru i prostredie, kde vyrastal a študoval, ako aj citové problémy mladého človeka (Jarmilka, Grétka), vojnové utrpenie a sociálne pomery doby (Veľká noc). Skúsenosti z maliarskych potuliek po Slovensku a spomienky na detstvo spracoval v knihe drobných próz s názvom Na voľnej vôľuške. Zážitky z profesorského povolania tvoria základ jeho dvojzväzkového románu Hurá! (v prepracovanej verzii Profesor Klopačka) a napísal aj beletrizovanú autobiografiu Život nie je majáles. V diele Osudy slovenských výtvarníkov zhromaždil životopisné údaje o 74 výtvarných umelcoch. V mnohých článkoch reagoval na vývin slovenského výtvarného života. Janko Alexy zomrel 22. septembra 1970 v Bratislave vo veku 76 rokov.