Výstavu III. Dunajské Bienále s podtitulom Ikony súčasnosti, umenie spektáklu otvorili včera v Danubiana Meulenseen Art Museum v bratislavskom Čunove a potrvá až do 25. októbra. Na výstave, ktorá sa koná v najmladšom európskom múzeu moderného umenia každé dva roky, sa tento rok prezentuje 22 výtvarníkov mladej a strednej generácie z desiatich krajín, ktorými preteká rieka Dunaj. „Podtitul Ikony súčasnosti, umenie spektáklu naznačuje, že sa tu prelínajú viaceré témy, cez ktoré sa dá pozerať na jednotlivé diela“, vysvetlila kurátorka výstavy Kristína Jarošová.“
Dodala, že umelci cez svoje diela polemizujú o sprofanovaných hodnotách kapitalizmu, fetišizme objektov, komodifikácii umenia a taktiež sa zamýšľajú nad otázkou, čo môže byť v dnešnej dobe ikonou, keď už tradičné náboženstvo nie je základnou hodnotou spoločnosti a nahrádza ho v mnohých prípadoch náboženstvo konzumu. "Konzumný spôsob života prispel k určitej uniformite, strate osobnej slobody a morálnej a hodnotovej kríze. Komoditou sa dokonca stáva aj samotný protest proti systému, ktorý býva mašinériou trhu transformovaný na ďalší predajný artikel. V takejto spoločnosti vzniká podľa francúzskeho mysliteľa Guya Deborda „spektákel” ako falošná reprezentácia skutočnosti, ktorá vytvára identifikačné vzory i potreby jedincov," píše v popise výstavy.
Dvadsaťdva výtvarníkov z Nemecka, Rakúska, Slovenska, Maďarska, Chorvátska, Srbska, Bulharska, Rumunska, Moldavska a Ukrajiny tu vystavuje spolu vyše 80 diel. Podľa kurátorky výstavy sú exponáty „vizuálne veľmi atraktívne, príťažlivé, na prvý pohľad veľmi odľahčené, humorné, avšak po dlhšej analýze ponúknu divákovi aj hlbšie súvislosti."
"V snahe o transformáciu povrchných a uniformných schém pracujú výtvarníci s vizuálne atraktívnou formou na hranici priemyselného dizajnu, vizuality reklamy a premyslenej obrazotvornosti. Zámerným stieraním hranice medzi vysokým a nízkym umením, zámenou kontextu, či používaním klišé, repetitívnosti a gýča, narúšajú estetické a významové stereotypy a zdanlivo nemenné status quo. Na prvý pohľad zjednodušené a hravé odkazy ponúkajú omnoho komplexnejší a kritickejší náhľad na neistú diagnózu súčasnej spoločnosti. Je však možné kritizovať spektákel a kapitalizmus inak než spektakulárne, bez prijatia roly v ňom? A keď túto rolu prijmeme, kde je tá hranica, keď to už nie je kritika? Tretie tisícročie prinieslo nielen nové skutočnosti, ako aj nové paradoxy. Dunajské bienále ponúka možnosť pozorovať a konfrontovať tieto zmeny systému, čím sa vytvára príležitosť pre ďalší vývoj. Nová doba = nové ikony," dodáva.
Popisy vedľa exponátov umožňujú návštevníkom porovnať svoje subjektívne nazeranie na diela s tým, čo nimi chceli povedať ich autori. Zaujímavé exponáty tu majú aj ôsmi slovenskí výtvarníci. „Napríklad „Červený koberec“ od Viktora Freša naznačuje lesk a bohatstvo, ale tým, že sa začína na stene, ironickým spôsobom poukazuje vlastne na nezmyselnosť preferovania týchto hodnôt“, uzavrela Jarošová.
Vystavujúce autorky a autori: Erik Binder (SK), Michele Bressan (RO), Nemanja Cvijanović (HR), Michal Černušák (SK), Tanja Deman (HR), Viktor Frešo (SK), Daniil Galkin (UA), Patrícia Jagicza (HU), Paulina Jazvić (HR), Vikenti Komitski (BG), Kristian Kožul (HR-DE), Marek Kvetan (SK), Marcel Mališ (SK), Stano Masár (SK), Ioana Nemes (RO), Pavle Pavlović (HR), Stepan Ryabchenko (UA), Nikita Shalenny (UA), Erik Šille (SK), Maja Vukoje (AT), Clemens Wolf (AT), Vlasta Žáková (SK)
Kto je Kristína Jarošová
Je riaditeľkou a kurátorkou EGO Gallery v Bratislave. Od roku 2009 získala pracovné skúsenosti napr. v medzinárodnom aukčnom dome Sotheby’s v Londýne, pracuje ako odborná poradkyňa pri investovaní do umenia a ako nezávislá novinárka pre medzinárodné periodiká. Vyštudovala Teóriu súčasného umenia na Goldsmiths College v Londýne, Dejiny moderného a súčasného umenia a Biznis umenia na Sotheby´s Institute of Art v Londýne a Marketingovú komunikáciu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Prečítajte si aj:
Kristína Jarošová v teste luxusu: Smartfón mi nahrádza počítač. A tento to zvládol