Ani miestne klebetnice, leniví výrastkovia, ich devy, starostovská rodinka či farár. Hlavnými hrdinami filmu Babovřesky 3 už sú úplne neskrývane sponzorské výrobky. Plazivý mor zvaný PP čiže product placement povystrčil rožky už pri dávnej tínedžerskej komédii, ktorej režisér musel priamo pri natáčaní rýchlo včleniť do deja isté tyčinky. To ešte vyzeralo nevinne. Avšak spôsob, akým sa sponzorské odkazy množia v osade Babovřesky, dáva v treťom dieli, ktorý je oddnes aj v našich kinách, na zváženie otázku, či ide ešte vôbec o film. Alebo už len o sériu reklám, sem tam doplnenú veselým škrekmi.
Klebetnice na ulici, nasleduje PP. Strih, nasleduje opäť PP. "To je bomba," zaznie na plátne a už ju nesú; plynovú bombu, pekne s logom značky priamo na kamere. Nezjaví sa tu len raz a nie je sama. Prevažná väčšina výjavov sa točí okolo tovaru, najmä jedla. "Čo to ješ, ja mám radšej toto, ochutnaj, skús toto moje."
Šmejdi v hranom filme
Jogurty, smotanové krémy, posilňujúce nápoje všetkého druhu, k tomu vyzretý syr, samozrejme medovník, víno, whisky; dookola. Že im nie je zle, žasne divák, ktorý si už nestačí za PP robiť čiarky. Vrchol predstavujú cestovné vankúšiky a totálny výkričník za ním reklama cestovnej kancelárie, zahŕňajúca aj pobyt stareniek pri mori s plnou ponukou zábav. Akoby dokumentárni Šmejdi vstúpili zadnými vrátkami do hraného filmu.
Prečítajte si aj:
Recenzia prvého dielu: Dopozerala som film Babovřesky. Mám nízke IQ?
Recenzia druhej časti: Babovřesky 2 stále jačia a estráda sa strieda s reklamou
Rozhovor s režisérom: Zdeněk Troška pre HN: Som značka. Ľudia chodia na Trošku
Človek vlastne musí obdivovať, ako tvorcovia dokázali nekonečný zoznam povinného tovaru prepojiť aspoň zdaním deja - o príbehu sa hovoriť nedá. Penzistka vyhlási boj mladým povaľačom, ktorí ich vnučky priviedli do iného stavu, a mladíci so starostom vymyslia odvetu preoblečenú za luxusný výlet, ktorý zaplatia európske fondy prostredníctvom premiérovej postavy, vášnivej ministerskej úradníčky. Tereza Bebarová to v jej úlohe rozsvieti, hoci jej ako hlavný znak srandy predpisuje chybné sykavky, zato Tomášovi Traplovi v úlohe nového farára poľského pôvodu len kostrbatý prízvuk k žartom nepomôže.
Naďalej, len v ešte výdatnejšej miere než minule a predminule, za Babovřesky hovoria mnohovravnosť a ujačanosť. Načo v inej komédii stačia dve vety s pointou, potrebujú tu päť minút bez pointy. Než pri hasičských oslavách po nekonečnej príprave vzplanie kadibúdka, uplynie celé storočie - a nasleduje kalamajka v štýle L´Arroseur arrosé, historicky vzaté prvej hranej snímke, ktorú v roku 1895 nakrútil Francúz Louis Lumiere. Vtedy v nemej podobe, po ktorej sa vám uprostred organizovaného vreskotu zacnie.
Dva zaujímavé prvky
V neposlednom rade zbierku starých známych dopĺňa Lucie Bílá v čele tlupy snedých žien, ktoré si samy zašli na krst, zatiaľ čo ich muži - pozor, satira! - práve robia na námestí revolúciu za rómske práva. Emancipujú sa tiež biele budúce matky, a to spôsobom z estrádnych anekdôt, lebo svojich budúcich manželov pravidelne a dôkladne zbavujú uliatych peňazí.
Popravde Babovřesky 3 obsahujú len dva zaujímavé prvky, a rozhodne k nim nepatrí kolovrátkové zaklínadlo tvorivého alibizmu "ľudia to chcú, takto to majú radi". Po prvé, celý projekt nahráva silnejúcemu trendu, že nakrúcať dnes môže každý, ak oželie hviezdnych hercov aj trochu vlastnej sebaúcty a dokáže zložiť rozpočet po tisíckach od miestnych radníc či podnikateľov.
Pre druhý úkaz možno ťažko nájsť pomenovanie, nieto vysvetlenie: povedzme, že v "trojke" sa Zdeněk Troška vydal na pôdu avantgardy, surreálnej, ak nepoviem nonsensovej poetiky. Zaradil totiž záber na štáb pri nakrúcaní s vlastnou rozosmiatou tvárou, líšku, ktorá tu podľa známeho príslovia dáva doslova "dobrú noc" a podmorské stretnutie stareniek so žralokom. Buď od jadrového dedinského realizmu prechádza k punkovomagickému, či chytá módny vietor Wesa Andersona alebo už je jednoducho možné všetko. A za to má päť percent navyše.
Mirka Spáčilová, idnes.cz