Rozprávka režiséra Juraja Nvotu Johankino tajomstvo vznikla v koprodukcii Slovenskej a Českej televízie a na oboch staniciach obsadila sviatočné dni. U našich susedov ju vysielali na druhý sviatočný vianočný a u nás ešte o deň skôr. Podľa českej kritičky Mirky Spáčilovej opäť nijako prevratná rozprávka, len na rozdiel od svojich kolegýň počas tohtoročných sviatkov inak ladená, povedzme poeticko-sociálno-zoologická. Na Slovensku si ju podľa informácií RTVS pozrelo viac ako 701-tisíc divákov.
A aká teda bola? Juraj Nvota dostal do ruky typicky ženský scenár, v ktorom prím hrajú dámy. Jedna z troch sudičiek nestihne priletieť ku kolíske malej Johanky, čím zamotá jej osud a musí to odčiniť - avšak keď čaruje, všetko popletie. Sranda.
Dievča drie na statku, ktorý chce strýko predať, pretože jeho zhýralý syn má dlhy. A predať chce aj kone, na ktorom sa Johanka prechádza po vzore Popelky. Tiež v lese stretne princa, len s tým rozdielom, že ho z krovia pozoruje aj pri kúpaní.
Proste je tu viac prírodnej lyriky, viac sociálnych tráum a viac zvierat - teda, hospodárstva. Ale inak bez novôt, sudička zastaví čas, aby nastavila dej, slečna sa pred princom vydáva za chlapca a princ má sestru, aby sa o jej ruku mohol konať boj.
Dôjde na šerm, kuše aj hádanky, na schudobneného šľachtica s dobrým srdcom pre princeznú i na Popolušku pre princa. Filip Cieľ ho našťastie hrá s chlapčenskou úprimnosťou a v Dominike Zeleníkovej prišla ďalšia zaujímavá slovenská rusovláska.
Avšak rozprávková krajina sa opäť nezachvela. Aj po televíznych Vianociach 2015 platí, že posledným vskutku originálnym prírastkom bol pred desiatimi rokmi Anjel Pána. Kiež to jeho druhý diel zopakuje.