Kevin Costner, nositeľ dvoch Oscarov za Tanec s vlkmi, predstavuje nadriadeného titulného hrdinu špionážneho filmu Jack Ryan: V utajení, ktorý dnes vstupuje do slovenských kín. Chce sa vrátiť k režírovaniu a scenárom. Hovorí, že mu písanie veľmi nejde, ale napriek tomu chystá príbeh z vojny. Rozhovor exkluzívne pre MF DNES poskytol v Los Angeles.
Aktuálne hráte v snímke o Jackovi Ryanovi, pritom ste v jednom z predchádzajúcich príbehov úlohu slávneho špióna odmietol.
Tiež sa tým celkom bavím. Pozrite sa, keď prirovnám svoj život k ceste, bola posiata filmárskymi výbermi a rozhodnutiami. Mal som vtedy pred dvadsiatimi rokmi iné záväzky, a tak som to musel odmietnuť - a neznamená to, že by som nechcel. Naopak, o tom, že je to skvelý príbeh, som nikdy nepochyboval.
Postava Jacka Ryana od spisovateľa Toma Clancyho už bojuje v napínavých filmoch skoro štvrť storočia. Prečo si myslíte, že dodnes divákov baví
Clancy bol skutočne vynikajúci spisovateľ. Mnoho jeho kolegov si o ňom myslelo, že píše len paperbacky, ktoré si prečítate v lete cez prázdniny a potom ich zahodíte. Lenže kvalitu jeho diel preveril čas. Svet v ohrození nie je len téma, ktorú Hollywood miluje, ale je blízka každému z nás, preto filmy podľa Clancyho slúžia veľmi dobre filmárom.
Čo pre vás znamenajú špionážne témy ?
Vďaka Jamesovi Bondovi sme spoznali romantickú stránku života špióna, ktorý zoskočí padákom do Paríža a potom v smokingu skončí v spálni s najkrajším dievčaťom na svete. Časom sa títo hrdinovia začali zaoberať vážnejšími problémami, dotýkajú sa mnohých neprávostí a vďaka nim to vyzerá, že sa život dá lepšie zvládnuť. Ich príbehy sú o svete, v ktorom si ľudia veľmi ubližujú, čo som nikdy nevedel pochopiť.
Ako sa vám spolupracuje s novou generáciou hercov, napríklad s predstaviteľom titulného hrdinu, tridsiatnikom Chrisom Pineom (na snímke)?
On je pred kamerou skvelý už od štrnástich rokov, kedy dokázal to, čo ja až v dvadsiatich ôsmich. Myslím, že je hlavným hrdinom so všetkým, čo potvrdil už niekoľkokrát. Klasik. Čím však nechcem povedať, že by snáď bol nudný či jednoduchý. A obdivujem na ňom, že na pľac prichádza vždy skvele pripravený.
Vyzerá to, že najväčšími nepriateľmi v hollywoodskych príbehoch, rovnako ako v poslednom z dobrodružstiev Jacka Ryana, sú Rusi.
Áno, je to tak, pritom som bol niekoľkokrát v Moskve, ľudia sú tam milí a vždy som sa s nimi dokázal dohodnúť. Vo filmoch predstavujú vierohodných, silných, tvrdých a nebezpečných súperov, žiadnych slabochov, čo si mnoho ľudí myslí aj v skutočnosti. To už je také filmové klišé. Vzájomné rozpory a nenávisť sú riadené politikou a jej potrebami, ktoré nám ubližujú a dostávajú prednosť pred vzájomnou spoluprácou.
Trochu mi to pripomína detstvo, kedy nám niektorých kamarátov schvaľovali a iných zakazovali rodičia. Ale akonáhle sme vyrástli a dospelí nás prestali ovládať, zistili sme, že máme s "nepriateľmi" veľa spoločného.
Áno, je to irónia tohto sveta. Ľudia sa dopravia za pár hodín kamkoľvek na zemeguli, pritom polovica je pre nás vlastne nedostupná. Rád by som sa pozrel do Bagdadu, videl, čo sa deje v Severnej Kórei. Ale je to tabu.
Tiež Amerika sa počas posledných desaťročí stala vo svete neobľúbenou krajinou. Pokúšate sa to nejako zmeniť?
Som naozaj veľký patriot a mnohí novinári sa už snažili, aby som svoju vlasť ohováral, a prekrúcali moje slová k obrazu svojmu. Uvedomujem si, že v Amerike niektoré veci nezvládame, ale na druhej strane iné naopak vieme skvele - a na tie som skutočne hrdý.
Natočili ste filmy Tanec s vlkmi alebo Krajina strelcov, chystáte sa opäť režírovať?
Verím, že sa k réžii zase vrátim. Som dosť tvrdohlavý, mám skvelé nápady, ale zatiaľ je to tajomstvo a nemôžem sa dočkať, až ho prezradím. Túžim natočiť film, ktorý nebude zaujímať len Američanov, ale radi si ho premietnu v celom svete.
Prezradíte aspon žáner?
Milujem westerny, ale ktovie?
Vraj ste sa vrátili k písaniu scenárov.
Pár ich mám pripravených. Môj budúci príbeh sa odohráva počas druhej svetovej vojny. Určite sa do neho pustím, aj keď priznávam, že písanie je pre mňa veľký problém.
Ako to?
Zdá sa mi, že moje príbehy na papieri nedávajú zmysel a nie sú dobré. Našťastie ich môžem pokrčiť, zahodiť a začať znova.