Vo svete je dnes už úplne bežné, že za moderné umenie sa dáva aj 30 či 50-tisíc eur. Za rovnako kvalitné umenie však u nás či v Česku dostávajú umelci podstatne menej. Domáci zberatelia ešte nie sú zvyknutí utrácať za fotografie, obrazy alebo sochy toľko ako za šperky, autá či domy. Aktuálna predajná výstava Davida LaChapella, ktorá prebieha v Prahe a ponúka diela za viac ako 1,5 milóna eur, má ukázať nastupujúci trend. A naučiť zberateľov kupovať moderné umenie. Nie je to už len vizitka vkusu, ale aj úspechu.
Článok bol uverejnený v marcovom čísle magazínu prečo nie?!, ktorý vychádza v posledný (alebo v predposledný) pondelok v mesiaci. Do iPadu si ho môžete stiahnuť aj teraz. Viac TU.
„Pozriem sa na potenciálneho zberateľa, človeka, ktorý má na to, aby investoval do umenia, a poviem mu: Pozri sa, aké máš nohavice, sú od nejakej svetovej značky, tak prečo máš na stene obraz za sto eur? Staviaš dom za milión eur, a na stene máš obrázok svojho psa alebo kalendár? Ak chceš ukázať, že žiješ dneškom, ukáž odvahu a svoj vkus, investuj napríklad aj do neprevereného umelca. Máš zodpovednosť za kultúru svojej krajiny a tým, že investuješ do umenia, investuješ do koreňov kultúry.“ Asi takto prebieha podľa Petra Šeca, riaditeľa pražskej DSC Gallery, ktorá sa zameriava najmä na súčasné a pomerne drahšie umenie, jeden z prvých motivačných rozhovorov so zberateľmi. Sú ľudia, ktorí sa nenadchnú, ale aj takí, ktorých nejaký obraz alebo fotografia osloví tak, že sa z nich stanú vášniví zberatelia.
Petr Šec ako zakladateľ komunikačnej agentúry Proximity Prague (ktorá je dnes väčšinovým majiteľom siete BBDO Worldwide), projektu Artbanka a človek, ktorý stál tiež za rekonštrukciou Galerie Václava Špálu v Prahe, sa na trhu s umením pohybuje už roky a tvrdí, že neexistuje typický zberateľ. „Sú takí, ktoré nemajú až také finančné zázemie, ale boli vychovávaní ku kultúre a kupujú viac ako bohatší, a potom sú tí naozaj bohatí, ktorí k tomu dospievajú postupne, až zistia, že to nemajú kam dávať a rozhodnú sa svoju zbierku napríklad sprístupniť.“ Keď sa baví so začínajúcimi zberateľmi, netlačí ich do investícií, obraz sa im podľa neho najprv musí páčiť, musí ich oslovovať a mali by si predstaviť s ním žiť v priestore. Vtedy je to emocionálna investícia, ale ak niekto kupuje obraz, ktorý má desaťnásobnú hodnotu, ukazuje, že myslí aj na investičný rozmer. „Snažíme sa zberateľa najprv identifikovať, ukážeme mu trebárs obrazy Borisa Sirku, Martina Krajca, a hľadáme jeho estetiku. Zistíme, že sa mu páči napríklad aktivistické umenie Romana Týca, ale zase niekto má rád aj klasickú figurálnu maľbu, je to rôzne. A potom keď je nová výstava, už viem, komu mám zavolať a väčšinou sa to aj páči.“ Pohľad zberateľov na umenie sa proste vyvíja.
Ten, čo preverí náš trh
A aj keď si uvedomuje, že vkus (a odvaha) českých (a slovenských) investorov je trocha iný ako na zabehnutých trhoch v Nemecku, Anglicku alebo Amerike, rozhodol sa Šec preveriť, či už sú naši zberatelia pripravení. „Sme najväčšia galéria so súčasným umením Prahe, na výstavách českých aj slovenských umelcov sme už urobili všetko, preto chceme začať aj s výstavami špičkových svetových umelcov,“ vysvetľuje Šec, prečo sa rozhodli pre predajnú výstavu diel svetoznámeho fotografa Davida LaChapella s názvom Múzy. „Má v sebe vysokú umeleckú kvalitu a estetiku, ktorá je prijateľná pre tunajších zberateľov. Je úžasné, ako opisuje dianie okolo seba, jeho diela majú schopnosť oslovovať, čo nemá každý.“ LaChapelle posledné roky opustil svet komerčnej fotografie a začal vystavovať v múzeách a prestížnych galériách po celom svete. V roku 2011 vystavoval aj v Bratislave a aktuálne je napríklad súčasťou výstavy s názvom Botticelli Reimagined v londýnskom Victoria and Albert Museum, kde visí aj jeho portrét českej modelky Hany Soukupovej (z našej obálky).
Ceny za fotografie sa na pražskej výstave, ktorá štartuje 22. marca, pohybujú od 30-tisíc do 150-tisíc eur, sú teda štandardné, za aké sa predáva po celom svete. „Svoje fotografie robí v rôznych rozmeroch, v jednej edícii sú tri, päť alebo viac fotografií. Vystavíme aj nové diela, ktoré zohľadňujú jeho nový trend, ktorým je ekológia, či už sú to plasty v mori alebo séria kvetín s odpadkami, tie sa mne osobne páčia najviac,“ dodáva Šec s tým, že 30 diel, ktoré budú visieť v galérii, bude približne v hodnote 1,5 milióna eur.
Na provokatívnej výstave bude aj slávny portrét najslávnejšej LaChapellovej múzy, transsexuálnej modelky Amandy Lepore, ktorá sa na snímke Addicted to Diamonds namiesto kokaínu chystá šnupať diamanty. Snímkami s ňou odkazuje fotograf na dielo Andyho Warhola, ktorý mu pred rokmi otvoril cestu do umeleckého sveta. Vystavovať sa bude aj doteraz najdrahšie dielo zo série Once in the Garden, ktorým je portrét transsexuálnej modelky Carmen Carrera, ktorý sa vydražil za takmer 185-tisíc eur a ktorý vychádza z myšlienky, že keď vnímame človeka ako schránku pre dušu, je jedno, akého je pohlavia. Ako fotograf je teda ešte stále vnímaný kontroverzne a dodnes sa o ňom sporia i teoretici fotografie. „Keď sa dvaja ľudia pozerajú na tú istú fotografiu, jeden v nej môže vidieť dokonalú adoráciu fantazijného sveta celebrít a druhý zžieravo sarkastickú kritiku konzumu,“ hovorí kurátorka expozície a spoluzakladateľka galérie Olga Trčková. „Cielene ponúka diela s otvorenou interpretáciou a posúva ich ďalej ako stavebnicu, o ktorej zloženie sa nestará.“ On sám sa však za dekadentného nepovažuje. „Je pravda, že niektoré veci, ktoré som fotil, boli o úpadku, ale my predsa žijeme v dekadentnom svete a ja som ho len zachytil,“ povedal sám tvorca v rozhovore pre prečo nie?!, keď vystavoval na Slovensku.
Aj keď to, či už je medzi zberateľmi dostatočné mentálne nastavenie dať za obraz alebo fotografiu od 50- do 100-tisíc eur, preverí až úspech výstavy, už dnes sú niektoré obrazy predané. „Záujem si sondujeme dopredu, aj pred oficiálnou vernisážou pozývame zberateľov na tzv. preview, kde majú prvé právo si vyberať. A áno, predaj ukáže, či ten trend vyšších predajov, ktorý sme nastolili, bude pokračovať.“ Český (a slovenský) zberateľ si totiž ešte len pomaly zvyká na európske ceny. „Sú zvyknutí minúť veľa za dom, šperky, hodinky a podobne. To, čo vedia rovnako bohatí ľudia v zahraničí, tu ešte nie je zvykom, ale prvé lastovičky sú. U nás sa kupujú diela za 5- až 7-tisíc eur, ale svetové umenie ide za viac,“ dopĺňa Šec, podľa ktorého je to dlhodobá práca a stane sa to tak o 3 až 7 rokov.“
Ako sa vyvíjajú ceny umelcov
Cieľom tvorcov výstavy, medzi ktorými je aj Slovák Milosh Harajda, ktorý je agentom Davida LaChapella v Európe, teda nie je len preverenie trhu, ale aj pozdvihnutie kreditu a cien skvelých slovenských a českých autorov, ktorí sa teraz predávajú za nízke sumy. „Chceli by sme ich dostať do kontextu svetového umenia a časom vyrovnať ceny ich diel. Nie je možné, aby naši rovnako kvalitní umelci mali ceny rádovo nižšie ako tí v zahraničí. A pritom Slovák Andrej Dúbravský či Čech David Černý sú svetoví, len cenami tam nemieria,“ tvrdí Šec, a preto ani na veľkých veľtrhoch, ako je Art Basel, nemajú čo predávať, lebo ceny domácich autorov sú také nízke, že by nezaplatili ani účasť. „Treba ich ukázať, ale aj zvýšiť ich cenu na trhu,“ myslí si Šec, ktorý má sám zbierku rôznorodého umenia a DSC Gallery založil pred takmer 7 rokmi.
Vývoj cien autora však nie je ľahká záležitosť. „Kariéra umelca sa tvorí, je tam veľa premenných, v prvom rade je to talent a tiež musí mať čo povedať, jeho diela musia vo vás rezonovať a sám musí mať ambíciu uspieť, čo tu troška chýba, pretože mnohí si neveria,“ vysvetľuje Šec, ktorý si, samozrejme, uvedomuje, že na to, aby sa maliar dnes v 26 rokoch zobral a šiel napríklad do New Yorku, je potrebná odvaha. „Musí mať šťastie na kurátorov a galeristov, ktorí pomáhajú utvárať jeho kariéru a radia mu, ako robiť, kam ísť a kam nie, na ktoré veľtrhy. A potom je dôležité zastúpenie v zbierkach – keď ste napríklad v zbierkach Saatchi & Saatchi, Romana Abramoviča či Charlesa Schwaba, to už niečo hovorí a cena umelca ide hore. Nie je to však jednoduché, keďže oni sú obklopení galeristami a kurátormi svetových mien.“ Podľa Šeca je teda dôležité snažiť sa umiestniť umelca do takýchto zbierok či inštitucionálnych zbierok alebo mať v nejakej prestížnej galérii výstavu. To všetko zvyšuje umelcovu prestíž, inak vlastne nie je dôvod, aby jeho cena stúpala. Preto je aj podľa neho škoda, že na Slovensku sa veľa diel predáva priamo z ateliéru, pretože tak sa kariéra nebuduje. „Dnes nie je slávny umelec, ktorého by nezastupovala galéria.“
Slováci a súčasná generácia
Okrem toho, že so súčasným umelcom sa môžete stretnúť a porozprávať sa, ako jeho dané dielo vzniklo a čo tým chcel povedať, čo u mŕtvych umelcoch nie je možné, výhodou je aj to, že nekúpite falzifikát. Zberatelia však niekedy podľa Šeca argumentujú, že si nechcú kupovať akúsi „depresiu“. „Ale dobre namaľovaná depresia je skvelá,“ zvykne oponovať galerista, ktorý si zo slovenskej generácie cení najmä Andreja Dúbravského, Romana Ondáka, Viktora Freša, Ivana Csudaia či Ashota Haasa. „Napríklad spomínaný Andrej Dúbravský sa pred časom presťahoval do New Yorku a urobil dobre. Lebo ak chcete preraziť a stať sa umelcom svetového formátu, treba ísť do mekky umenia, ktorou je práve New York, potom dlho nič, potom Londýn, dlho nič, Švajčiarsko a potom zvyšok a ázijské trhy. Teraz sa predávajú jeho diela za ceny okolo 7-tisíc eur, určite však pôjde významne hore,“ myslí si Šec. „Ak sa o pár rokov obzrieme za touto generáciou, bude on jej čelným zástupcom.“