Čo je to Spotlight? Ak nechceme odporovať prekladu, tak kužeľ svetla a baterka, čo si na všetko posvieti. Ak sa nechceme vzpierať faktom, tak investigatívna sekcia novín The Boston Globe. A ak sa nechceme priečiť verdiktu americkej Akadémie filmových umení a vied, tak aj najlepšia snímka roku 2015. Spotlight nás oboznamuje s hrdinským príbehom šiestich žurnalistov, ktorí po nástupe nového šéfredaktora začnú poľovačku na cirkevných hodnostárov, čo svoje ovečky pasú viac, než je zdravé. Oscarový film Spotlight je odvčera aj v našich kinách.
Dráma bez dramatickosti
Bostonský hľadáčik sa zameriava na ťažkú, respektíve ešte horšie – na ťažkú aktuálnu tému. Poukazuje na zneužívanie detí a tínedžerov katolíckymi černokňažníkmi. Téma, ktorá by bola škandálom už pri množstve obetí rátajúcom jednu osobu, nám pred očami prerastie až do trojciferných čísel a z lokálneho tabu sa pretaví do skazenosti globálnych rozmerov. Látka, čo dramatickým potenciálom prekypuje ako máloktorá iná. Režisér Tom McCarthy k nej však pristupuje s mrazivým odstupom a so strohou diplomatickosťou. Nijaké výkriky do tmy. Žiadne ohlušujúce moralizovanie. Nulová honba na senzácie. Reportéri Spotlightu fungujú v minimalisticky načrtnutých osobných rovinách. Pohybujú sa po presných kamerových osiach. Úlohy si plnia v nenápadných maskách (dokonalé praktické ukážky výrazov nahý mejkap a nudný účes), kostýmoch (sivé nohavice a čierna košeľa sú jediná dovolená uniforma; alebo ešte naopak), interiéroch (kancelária, archív, súd, kuchyňa) a exteriéroch (ulica, park). Pôsobia ako ľudia bez súkromia, čo len sucho odhaľujú, krúžkujú a podčiarkujú jedno skazené meno za druhým. A napriek tomu Spotlight diváka neotravuje ani neuspáva.
Óda na Marka
Víťazná téma (dobro víťazí nad zlom, a to dokonca v skutočnom svete), brilantný scenár (á la Charles Randolph a Adam McKay v Stávke na neistotu) a majstrovská réžia (á la David Fincher v Zodiacovi) nie sú osamotenými kamennými piliermi v kope drevených brvien, na ktorých Spotlight stojí. Ruku k dielu citeľne prikladá i šťastne vybraný (a zohraný) herecký ansámbel. Výkony na úrovni milimetrovej dôslednosti prezentujú najmä predstavitelia žurnalistov. Michael Keaton a Liev Schreiber nepremárnia jediný letmý pohľad či nebodaj gesto a sú absolútne podmaniví. Stále však nestačia na malú školu civilného herectva z dielničky Marka Ruffala. Z jeho splašeného, večne hladného (Brad Pitt sa dočkal konkurencie vo filmovom prežúvaní), na Smädného mnícha pristrihnutého Michaela Rezendesa sa vykľuje žurnalista, ktorý v hitparáde charizmatických filmových novinárov robí aj zo Supermana hrdinu druhej kategórie.
Veľa kriku pre nič?
Komerčný aj umelecký úspech. Šesť nominácií na Oscara a z nich dve vo vrecku. Morálna lekcia aj divácky favorit. Superlatív sem, chvála tam. A pritom na konci dňa nie je Spotlight považovaný až za taký filmový zázrak. Čo mu možno vytknúť? Príliš okaté napodobňovanie Fincherovho režisérskeho štýlu. Upätosť a sterilnosť na úkor prirodzenosti. Priveľa slov a primálo skutkov. Pomalé tempo, z ktorého je niekedy až príliš pomalé tempo. A hlavne – nevytrieskanie maxima z takej „istej“ látky, akou je rukolapná skazenosť vatikánskej korporácie.
Hviezdy: 4 z 5 hviezdičiek
Réžia: Tom McCarthy
Hrajú: M. Ruffalo, M. Keaton, R. McAdams
SpotlightContinental film
StoryEditor