Lepšie drôtom do oka, než floskulou do ucha

Podobné skvosty bežne vznikajú zveličeným používaním slovesných podstatných mien - pôvodne presné a konkrétne slovesá v ústach technokratov skameneli na umelo vytvorené substantíva. Vo svojom Slovníku floskulí sa Vladimír Just rozhodol zúčtovať s ponovembrovým slovným smogom v českej kotline. Mnohé heslá sú typické iba pre češtinu, pretože sa odvíjajú od domáceho politického diania, značná časť slovníka však platí aj na Slovensku. Asi najhorším slovným spojením nášho ponovembrového života sa stala bezduchá fráza Na Slovensku je to tak. Keby sme mali k múru postaviť všetkých politikov a novinárov, ktorí touto príšernosťou zamorili rodný jazyk a tunajšie uvažovanie, zrejme by vyhynuli obe spomínané skupiny a zvyšok národa by si vydýchol.
Floskula hovorí a myslí za vás, píše Vladimír Just. Jedna z jeho predchádzajúcich kníh mala názov Poklona není můj obor, a tomuto krédu zostáva verný aj v najnovšej knihe. Pri človeku s jeho citom pre jazyk asi ani nebolo ťažké zostať rozhnevaným mužom, veď otvorenie každých novín, zapnutie rozhlasu alebo televízie ponúkajú nespočetné množstvo dráždivých podnetov. Autor bez veľkých slov v knihe prešiel rovno k písaniu hesiel, takže samotnú definíciu floskule nenájdete na jednom mieste kdesi v úvode, ale roztratenú v jednotlivých heslách. Floskule podľa neho podliehajú železnému zákonu vzájomnej príťažlivosti, čo ešte viac uľahčuje myslenie a zbavuje ho akéhokoľvek obsahu. Floskulóznosť floskule je teda v jej chudobe vyjadrovania, čiže aj myslenia. Ako autor píše v hesle Nelze nevidět venovanom hromadeniu záporov, podobne ako pri nádoroch asi aj pri floskuliach platí ich delenie na zhubné aj nezhubné. Ako dodáva, pri nádoroch je však aj tak najistejšie preventívne v zárodku odstrániť nadbytočný novotvar skôr, než sa floskula rozbujnie a zožerie celú vetu, resp. myšlienku. Ak sa stane akákoľvek metafora všeobecne používanou, stáva sa uniformnou a postupne stráca obsah aj poetickú silu. "Jazyk v každej uniforme zákonite stráca schopnosť pomenovať, diferencovať a odkrývať: obliekame sa do nej ako do elegantnej frázy, aby sme nemuseli hovoriť nepríjemné veci, ktoré si naozaj myslíme." Výstižné je aj Justovo prirovnanie floskule a drogy: možno k nej kedykoľvek utiecť pred neistotami, nejednoznačným, nebezpečným svetom i stavom jeho poznania. Ďalším nebezpečenstvom podľa neho je, že floskule väčšinou používajú suverénni a asertívni ľudia, ktorí nevedia povedať neviem, nevyznám sa v tom, mýlil som sa. Zhodou okolností sú to väčšinou ľudia s dobrým prístupom do médií, takže sa ich jazykové chyby môžu pokojne šíriť ďalej. Rodičmi každej poctivej floskule sú podľa Justa nevynaliezavosť a lenivosť - nevynaliezavosť v hľadaní adekvátnych synoným a lenivosť premýšľať v jazyku, ak je nablízku možnosť prežúvať spolu s celým stádom práve frčiaci vebálny hit.
Keďže sa autor najčastejšie v médiách vyjadruje k politike a ku kultúre, najviac odstrašujúcich citátov pochádza z úst politikov a redaktorov kultúrnych rubrík, ktorým sa všetko zdá zaujímavé a na poprednom tvorcovi nového divadelného projektu bolo vidieť, že to robil s chuťou, čím jasne artikuloval, že je právom prvým mužom svoje scény... Niekedy sa zdá, že tento balast má dnes u nás hlavné slovo, takže pred vynikajúcou Justovou knihou treba vysloviť rázne varovanie: nebezpečne zvyšuje cit pre jazyk a po jej prečítaní budete oveľa viac trpieť.