"Vy ste dnes spievali pieseň láske a mieri, ale ja naozaj chcem - lásku a mier," povedala pri preberaní ceny 32-ročná ukrajinská speváčka Jamala. Stala sa víťazkou 61. ročníka piesňovej súťaže Eurovision Song Contest, ktorej finále sa uskutočnilo dnes v noci v Štokholme.
Jamala je krymskotatarská speváčka a na Eurovízii vystúpila s piesňou nazvanou 1944, ktorá je venovaná krymským Tatárom deportovaným sovietskym režimom za druhej svetovej vojny. Deportácie, ktoré mali byť podľa sovietskeho diktátora Josifa Stalina trestom za údajnú kolaboráciu s nacistickým Nemeckom, postihli asi 220-tisíc krymských Tatárov a príslušníkov niekoľkých ďalších krymských menšín. Speváčka pieseň venovala svojej prababičke, ktorá bola spoločne so svojimi piatimi deťmi medzi deportovaným a ktorá sa nikdy späť na Ukrajinu nevrátila.
Aj keď v texte songu nie je zmienka o predvlaňajšej ruskej okupácii Kryme, chápe ukrajinská verejnosť pieseň aj ako protest proti násilnému zabratiu ukrajinského polostrova Ruskom na jar roku 2014. Rovnako podľa všetkého vníma pieseň aj Moskva, ktorú účasť speváčky s umeleckým menom Jamala (vlastným menom Susana Džamaladinovová) a jej pieseň rozhorčili a žiadala vedenie súťaže, aby zakročilo. Pravidlá Eurovízie texty politického zamerania nepripúšťajú.
Jej víťazstvo nebolo do poslednej chvíle jasné. Kým po zrátaní hlasov od národných porôt z každej zo 42 krajín bola na prvom mieste Austrália, o tom, kto sa stane víťazom aj po prirátaní bodov z diváckeho hlasovania, sa malo rozhodnúť práve medzi Ukrajinou a Ruskom. Ukrajina potrebovala v posledných minútach viac ako 300 bodov, aby porazila Austráliu a zároveň musela dostať o viac ako 130 bodov viac ako Rusko. Stalo sa a Jamala sa tešila z víťazstva.
Čo sa stane budúci rok, bude zaujímavé. Ukrajina totiž piatok pohrozila, že sa nasledujúceho ročníka nezúčastní, keď vyhrá Rusko. "Ak vyhrá človek menom Lazarev, potom sa budúci rok ukrajinská televízia zriekne účasti v súťaži," napísal generálny riaditeľ ukrajinskej televízie Zurab Alasanija na sociálnej sieti. Stala sa práve opačná situácia, takže uvidíme ako sa zachová Rusko. Pre najväčšie favorita tohtoročnej súťaže je to však isto sklamanie. Nasledujúci ročník súťaže sa podľa pravidiel koná v krajine víťaza, teda na Ukrajine. Tá kvôli ruskej anexii Krymu a podpore separatistov v Donbasw na východe krajiny oficiálne označuje Rusko za agresora, ktorý okupuje ukrajinské územia. Na Ukrajine aj v Rusku sa súťaž teší mimoriadnej diváckej pozornosti.
Za Ukrajinou (534 bodov) skončila v súťaži na druhom mieste Austrália, austrálska speváčka Dami Im s piesňou Sound Of Silence získala 511 bodov. A tretí bol favorizovaný Rus, Sergey Lazarev so skladbou You Are The Only One získal 491 bodov. Na štvrtej pozícii skončila 29-ročná bulharská speváčka Poli Genova s piesňou If Love Was A Crime (307 bodov), piate miesto pre domáce Švédsko vyspieval iba 17-ročný spevák Frans s piesňou If I Were Sorry (261 bodov), na šiestej pozícii skončil 31-ročný francúzsky spevák Amir so skladbou J'ai cherché.
Ako hosť vystúpil americký hudobník Justin Timberlake s piesňami Rock Your Body a Can’t Stop the Feeling. V zákulisí vraj veľmi gratuloval Švédovi Franzovi, jeho vystúpenie sa mu totiž veľmi páčilo. Švédsko sa tohtoročným usporiadateľom súťaže stalo vďaka vlaňajšiemu víťazstvu svojho zástupcu Mansa Zelmerlöwa. Všetky tri prenosy moderoval práve on a obľúbená moderátorka Petra Mede, ktorá je akousi obdovou našej Adely Banášovej. Štokholm včera Eurovíziou žil, plná bola hala Ericsson Globe, ale aj vedľajší štadión, kde šou sledovali na veľkoplošnej obrazovke. Švédsky formát Melodifestivalen, ktorý funguje ako národné kolo preselekcií na Eurovíziu, zožal tento rok obrovský úspech, keď do finále prišlo rekordných 12 miliónov hlasov, viac ako populácia Švédska. Švédsko je veľmi populárne medzi medzinárodnými fanúšikmi a do finále sa nekvalifikoval len jedenkrát, v roku 2010 v nórskom Osle.
Gabriela Gunčíková, ktorá historicky prvýkrát reprezentovala vo finále Českú republiku s piesňou I Stand, získala vo finále 41 bodov, ktoré jej stačili na 25. miesto. Najviac bodov, desať z maximálnych dvanásť možných, jej udelilo Chorvátsko. Hoci od národných porôt jednotlivých krajín dostala spomínaných 41 bodov, podľa diváckeho hlasovania skončila na poslednom mieste a nepripísala si ani bod. Gabriela Gunčíková teda porazila len speváčku Jamie-Lee z Nemecka.
Gunčíková rovnako ako v semifinále predviedla pieseň I Stand, nezmenená zostala aj vizuálna stránka jej vystúpenia od šiat po farebnej projekcie. Tým sa však nijako nelíšila od devätnástich ďalších súťažiacich, ktorí úspešne prešli semifinálovými kolesami. Povinnosť rovnakých prezentácií vyplýva z pravidiel Eurovízie. Jediných noviniek sa teda diváci dočkali od takzvanej veľkej päťky, teda zástupcov Francúzska, Talianska, Nemecka, Veľkej Británie a Španielska, ktorí majú finále isté od začiatku. Šiestym nováčikom bol švédsky spevák Frans. Tiež usporiadateľská krajina sa zúčastňuje finále bez nutnosti prejsť predchádzajúcim súbojom.
Slovensko svojho zástupcu tento rok na Eurovízii nemalo. Súťaže sa nezúčastníme už po štvrtýkrát. Naposledy to tak bolo v roku v 2012 v Azerbajdžane, kde slovenský reprezentant Miroslav Šmajda skončil v semifinálovom kole na poslednom mieste. RTVS odvtedy účasť na súťaži razantne odmieta, citujúc zlú finančnú situáciu.
Slovensko sa tak oberá o šancu zviditeľniť sa v zahraničí a predstaviť svoju hudbu pred medzinárodným publikom. Vybudovanie si mena v Eurovízii trvá určitú dobu, čo dokazuje aj čerstvá skúsenosť Českej republiky. Práve preto je dôležité pravidelne sa na súťaži zúčastňovať a nemeniť z roka na rok spôsob výberu skladby a jej interpreta. Práve dôslednosť totiž Eurovíziu dostáva do povedomia domácich hudobníkov, ako aj samotnú krajinu do povedomia fanúšikov.
Tento ročník bude prvýkrát vysielaný aj v Spojených štátoch amerických. Tie sa tiež môžu pochváliť veľkou fanúšikovskou základňou, najmä medzi imigrantami z Európy. USA sa teda pripájajú ku ďalším krajinám za hranicami Európy, ktoré neskrývajú svoju vášeň pre túto pesničkovú súťaž. Austrália vysiela Eurovíziu už vyše 20 rokov a každý rok si v telehlasovaní vyberala svojho vlastného víťaza. To sa zmenilo vlani vo Viedni, kde bola Austrália po rokoch čakania odmenená možnosťou zúčastniť sa súťaže. Po veľmi úspešnom piatom mieste sa Austrália do Eurovízie vracia aj tento rok. O účasť má záujem aj Čína, ktorá súťaž odvysielala už aj vlani. Dlhodobo sa u účasť zaujíma aj Kazachstan. Súťaž tak dostáva globálnu podobu. Pre zúčastnených spevákov súťaž predstavuje jedinečnú možnosť predstaviť svoju hudbu pred obrovským medzinárodným publikom.
Súťaž Eurovízia sa koná od roku 1956 a patrí k najsledovanejším televíznym prehliadkam populárnej hudby v Európe. Tento rok ponúkla aj niekoľko škandálov. Na konci apríla vylúčili zo súťaže Rumunsko potom, čo národná televízia nezaplatila dlhy z roku 2007. Rozhorčené diplomatické reakcie potom na začiatku mája vyvolalo rozhodnutie usporiadateľov zakázať fanúšikom používať niektoré vlajky. Medzi prvými vzniesli protest Španielsko a Palestína, pretože na zozname zakázaných vlajok sú aj baskická a palestínska.
Hudobné zápolenie si zakladá na prísnej apolitickosti. S kritikou sa preto stretla arménska speváčka Iveta Mukučjanová, ktorá v prvom semifinálovom kole mávala vlajkou Náhorného Karabachu. O separatistickú oblasť v Azerbajdžane obývanú prevažne Arménmi oba štáty vedú spor. V mnohých európskych krajinách je Eurovízia mimoriadne sledovaná a populárna. Vlaňajší ročník pritiahol k televíznym obrazovkám 197 miliónov divákov z celého kontinentu.
Premiérový ročník Veľkej ceny Eurovízie 24. mája 1956 vo švajčiarskom Lugane vyhrala domáca speváčka Lys Assia so skladbou Refrain. Zúčastnilo sa na ňom sedem štátov - Holandsko, Belgicko, Nemecko (v tej dobe Nemecká spolková republika), Francúzsko, Luxembursko, Taliansko a domáce Švajčiarsko. Každý z interpretov zaspieval dve piesne, porotu tvorili dvaja zástupcovia z každej zúčastnenej krajiny a vyhlásili iba prvé miesto.
Najúspešnejšou krajinou z doterajších 61 ročníkov je Írsko, ktoré vyhralo sedemkrát, v rokoch 1970, 1980, 1987, potom trikrát po sebe v rokoch 1992, 1993, 1994 a siedmykrát v roku 1996. Švédsko má na svojom konte šesť víťazstiev, Francúzsko, Luxembursko a Veľká Británia vyhrali päťkrát, Holandsko štyrikrát.