Celý svet si tento rok pripomína päťsto rokov od úmrtia holandského maliara Hieronyma Boscha. Výnimočnú výstavu pripravilo madridské múzeum Prado. Až do septembra otvorená expozícia zahŕňa tri štvrtiny z jeho doteraz známych diel.
Madridskou výstavu slávnostne otvoril španielsky kráľ Felipe VI. s manželkou Letiziou a bývalou holandskou kráľovnou Beatrix. Boschove obrazov, ktoré fascinujú bizarnými postavami a surrealistickými výjavmi, boli v minulosti na jednom mieste zhromaždené len málokedy.
Ani v rodnej krajine tohto maliara, ktorý na prelome 15. a 16. storočia svojimi nápadmi značne predbehol dobu, nebolo na veľkej výstave tento rok na jar k videniu toľko diel ako teraz v Madride.
Množstvo obrazov si madridské Prado zapožičalo pre výstavu zo zahraničia, ale vlastní aj značnú časť Boschovho diela. Vďačí za to stredovekému predkovi súčasného kráľa Filipá II., ktorý bol vášnivým zberateľom umenia.
Ústrednými obrazmi celej výstavy, ktorá potrvá do 11. septembra, sú Boschove triptychy, najmä slávna Záhrada pozemských rozkoší, Voz sena a z Lisabonu zapožičaný triptych Pokušenie sv. Antona.
K ďalším najznámejším Boschovým dielam patrí Loď bláznov, Klaňanie troch kráľov, Sedem smrteľných hriechov či Nesenie kríža.
Hieronymus Bosch, vlastným menom Jheronimus Anthonissoen van Aken (okolo 1450 - cca 9. augusta 1516), bol popredný holandský maliar 15. a 16. storočia. Tvoril v ranej holandskej renesancii. Väčšina jeho prác znázorňuje hriechy a morálny úpadok ľudstva.
Boschovým dielam dominujú náboženské motívy, spracované však neobvyklým a na svoju dobu odvážnym spôsobom.
Napríklad na jednom z najslávnejších diel Záhrada pozemských rozkoší strieda hlavný panel so zoskupením nahých postáv časť, na ktorej sa miešajú ľudia a zvieratá s rôznymi predmetmi, vrátane častí ľudských tiel.
V prvých známych záznamoch Boschových diel z roku 1560, Felipe de Guevara napísal, že Bosch bol pokladaný skoro za "vynálezcu netvorov a prízrakov".