Divadlo GUnaGU prináša hru Socík, sladký socík z dielne Viliama Klimáčka. Prevedie vás starými časmi a alkoholickou Bratislavou. Výborne sa pri tom zabavíte.
Česť práci. Milé súdružky a vážení súdruhovia, vitajte späť v časoch, keď stačilo predstierať, že pracujete a štát sa na oplátku tváril, že vás platí. Zaspomínajte si na obdobie, keď ste s trochou šťastia mohli nosiť nekrčivú dederónovú košeľu z družobnej návštevy v NDR. Spoznajte Bratislavu, keď bola mestom mieru a dovedna až troch súkromných krčiem. V novej retrokomédii Viliama Klimáčka Socík, sladký socík. Uvádza divadlo GUnaGU.
Zábavný bedeker
Hra sa tituluje ako „alkoholický sprievodca socialistickou Bratislavou“. A nerobí to len tak pre nič za nič. Predstavenie sa začína fyzickou štvrťhodinovou exkurziou po Starom meste. Alkoholu sa, žiaľ, na púti nedočkáme, zato opojenia socializmom je nám dopriate dosýta. V čele nezmar vo forme akčnej súdružky z Národného výboru s červeným dáždnikom v ruke. V pätách priekupník nenápadne núkajúci (alebo skôr nanucujúci) magnetofónové kazety s hitmi Západu. Na tomto mieste si vám dovoľujeme dobre poradiť, aby ste využili jedinečnú príležitosť a kúpili si aspoň dva kusy, pretože Hifi nebude robiť do hudby navždy. Básnik a feťák zatrilkuje obligátnu básničku. Kuchár laxne vyratúva, koľko presolených polievok dnes vydal v Diétke. Vojak Peťo sa pochváli vychádzkou za vzornú ostrú streľbu. Stráviť ju chce na rande s krásnou sestričkou z Kramárov. Cítite to déjà vu?
Staré zlaté časy
Všetky prudko socialistické postavičky a rázne kapitalistickí diváci svorne (v socialistickej družbe je predsa sila) končia v reinkarnovanej vinárni U Julky. A v roku 1984. Lístky divákom pri vstupe do krčmy nekontrolujú uvádzačky, ale samotná hostinská. V priestoroch cítiť radšej ani nechceme vedieť odkiaľ importovaný pach pajzla, v ktorom sa do roku 1984 zjavne nevetralo ani päť minút. Hrá sa na schodoch a na podlahe. V rohu skromne visí Gustáv Husák s povädnutým pohľadom. Dokonalosť mizanscény dotvára neodmysliteľná rolka ako výkres tvrdého sivého toaletného papiera, z ktorého sa prídely rozdávajú na hlavu. Rozumej, čo hlava, to štvorček.
Skvostnému socialistickému dojmu napomáhajú aj kostýmy. V háboch, v ktorých oslňuje kráska Barbara, by ste dnes nešli ani vyniesť smeti. Akože ani potme. V Hifiho divokej košeli by ste sa necítili ani sexi, ani zdravo. A normálne už vôbec nie. Dobre odvedenú kostymérsku prácu jemne nivočí pár detailov. Džbán s bielym vínom, ktorý Julka takmer nepustí zo zrobených krčmárskych rúk. Veľmi sa ponáša na taký jeden z Ikey. A súčasné účesy a topánky. Také adidasky, aké mal Horján, by sme znosili aj dnes. Hoci Hifi ich mal isto z Budapešti. Čiže chápeme, že predbiehal dobu.
Pomôž si človeče sám
U Julky si vypočujeme aj nejeden hit onej éry. Väčšinou v zironizovanom textovom, ale hudobne vernom stvárnení. Zlatý fond socialistickej tvorby je zastúpený vskutku veľkoryso. Nechýba Duchoň, Elán, Internacionála ani Kotvald a Hložek. No skrátka, kmitajúce kolená treba krotiť. V sprievode módnych vychytávok, nezabudnuteľných artefaktov, rytmických šlágrov a autentického jazyka sa socík v GUnaGU javí ako skvelo vzkriesená zábavná epizódka z našej histórie. Komédia však nie je len o zeleno-modrých očných tieňoch z Györu, vegete, Sestričke z Kramárov a oranžovom mydle Fa, ktoré je kvalitné, voňavé a pení ako besné. Cez prizmu zdanlivo banálneho príbehu a cez dynamickú prezentáciu dobových relikvií sa obhliada za socializmom v celom jeho lesku aj biede.
Temná stránka smiechu
Sám autor pokladá hru za vyváženú retrospektívu. „Na smiechu mám rád jeho temnú stránku. Nie je všetko v živote len biele. Ale ani čierne. Doba, v ktorej sme do Nežnej revolúcie žili, nebola slobodná. No to, ako sme sa v nej snažili prežiť a ako sme si hľadali vlastné cestičky, bolo často veľmi veselé. Každé obhliadnutie má teda v sebe rovnako kus komiky ako tragiky,“ vysvetľuje Klimáček.
Viktora Horjána, predstaviteľa Hifiho, doba so Sovietskym zväzom na večné časy „lizla“ len skraja. Nežná revolúcia ho zastihla ako pätnásťročného. Napriek tomu o ČSSR hovorí s vážnou tvárou a ako o minci s dvoma stranami. „Je veľmi dôležité, aby takéto hry vznikali, aby nastavili zrkadlo tomu, ako interpretujeme históriu. Aby sa vedelo, že socializmus neboli len nejaké zlaté časy, keď bol každý zamestnaný, dostal byt a mal sa super. Že to bolo aj inak,“ vysvetľuje. nuž, bolo, či nebolo? Bol socík sladký alebo trpký? Zapojte sa do najbližšieho alkoholického sprievodu v Bratislave a zistite na vlastnej koži. Účasť dobrovoľná.