Takmer sedemtisíc rokov kôň sprevádza človeka. A práve kôň očaril svojou dôstojnosťou, vernosťou, inteligenciou a fyzickou krásou slovenského výtvarníka, rodáka z Trenčianskych Bohuslavíc Paľa Mihalka (59), žijúceho v Novom Meste nad Váhom. Výtvarník Mihalko profesionálnym maliarskym rukopisom dokáže dôsledne odhadnúť súhru pohybu svalov koňa, ale aj jeho črty. O tom sa môžu presvedčiť milovníci výtvarného umenia, obzvlášť dôstojne kráčajúcich koňov. Totiž od prvej polovice septembra do 12. októbra pripravili Výtvarná únia Slovenska s trenčianskou Galériou M. A. Bazovského v púchovskom múzeu -- Župnom dome, výstavu obrazov -- veľkoplošných olejomalieb Paľa Mihalka, počas jeho 24. samostatnej výstavy na Slovensku. Monotematický výtvarnícky repertoár výtvarník obohacuje farbou, tvarom, plochou, výrazom, pričom v umení objavuje harmonický súzvuk koňa v prírode i mimo nej. Na otázku, či sa z výtvarného umenia dá vyžiť, umelec si znovu zopakoval otázku a jednou vetou vyhlásil: "Človek, ktorý sa venuje výtvarnému umeniu, musí byť v pravý čas na správnom mieste a stretnúť správnych, zapálených ľudí pre vec..." Za vyše štyridsať rokov P. Mihalko ilustroval viacero titulov kníh, ku ktorým graficky pripravil aj prebaly. Pre komorné výtvarné kompozície zachytajúce kone nelenil a prešiel všetky žrebčíny v Európe. Najviac ho upútali zvieratá v stajniach Anglicka, Rakúska, Českej republiky a na Slovensku to boli žrebčíny v Motešiciach a Topoľčiankach, ktoré navštevuje dvakrát do roka, pretože majú až šesť plemien koní, čo je v našich zemepisných šírkach najväčší rozsah. Na margo púchovskej výstavy, novomestský výtvarník Paľo Mihalko povedal: "Kone maľujem bez uzdy, mňa kone nehryzú..." Profesionálnym rukopisom, maliarskymi technikami nateraz jediný slovenský výtvarník maľujúci kone v rôznych podobách pri príležitosti svojho životného jubilea, 60 rokov, v roku 2003 plánuje pripraviť súbornú výstavu, na ktorej bude prezentovať prierez tvorbou v historických priestoroch Alžbetinho paláca Trenčianskeho hradu.