Európsky parlament je inštitúciou Európskej únie, na pôde ktorej je viac priestoru pre radikálnejšie a extrémnejšie názory, či prezentáciu rôznych lobingových skupín. A preto urobiť z bilaterálneho problému európsky nie je v parlamente veľmi ťažké. Iste, závažné problémy sa musia riešiť, nie všetky úmysly však môžu byť absolútne čisté. Príkladov je niekoľko: stále živená téma Benešových dekrétov, donedávna aj zákon o zahraničných Maďaroch alebo utorkové informácie o vážnom podozrení z tunelovania a zo sprenevery nielen prostriedkov zahraničných investorov, ale aj z fondov Európskej únie v jednej slovenskej firme s belgickým kapitálom. Niekedy nudné zasadania Európskeho parlamentu o tvare a veľkosti uhoriek tak oživia senzácie, také vďačné pre médiá.
Tému treba vedieť dobre predať, správne načasovať a poukázať na širší kontext. Nie je vylúčené, že na Slovensku alebo v inej kandidátskej či členskej krajine Európskej únie môže dôjsť k podvodu, tieto otázky však spadajú do kompetencie súdov, ktoré by mali v opodstatnených prípadoch konať. Hovoriť na takomto fóre so zvýšeným akcentom o jednej krajine v súvislosti s podozrením na spreneveru, či korupciu, nemá veľmi zmysel, pretože korumpuje sa na celom svete všade tam, kde sa pohybujú ľudia a peniaze. Poslanci, ako šikovní lobisti v službách určitej záujmovej skupiny, hľadajú spôsob, ako predostrieť medzinárodnému fóru svoj problém. Keď sa k podozreniu zo sprenevery pridá šafárenie s peniazmi z európskych fondov, trafili ten najcitlivejší bod a problém sa môže medializovať. Aj tak sa dá chápať utorková tlačová konferencia v Štrasburgu o problémoch belgického podnikateľa na Slovensku.
StoryEditor