Koncert Paula McCarthyho sa v decembri 1999 uskutočnil v známom londýnskom Cavern Clube asi pre tristo fyzicky prítomnými divákmi. Pred budovou bola nainštalovaná obrazovka, ktorú sledovalo takmer 150-tisíc divákov zhromaždených na ulici. Koncert bol súčasne vysielaný na internete, pre preťaženosť siete ho videlo asi "len" tri milióny fanúšikov na celom svete. Takto masová kultúra súčasne vystupovala vo všetkých svojich formách, konštatuje Pavol Rankov v publikácii, kde týmto koncertom ilustruje postmodernú kultúru a rozporuplnosť postavenia médií. Rozsahom neveľká publikácia Masová komunikácia, masmédiá a informačná spoločnosť (LCA, 2002) je príjemným zjavom na slovenskom knižnom trhu, kde majú pôvodné teoretické práce malý priestor a slabú schopnosť zaujať svojím jazykom. Pavol Rankov, známy predovšetkým ako literát, má všetky predpoklady napísať knihu o médiách. Okrem spisovateľského prostredia pozná aj svet reklamných agentúr, filmu, zároveň je desať rokov odborným asistentom na katedre knižničnej a informačnej vedy. Praktické poznatky teda môže dobre kombinovať s teóriou a so zmyslom pre jazyk.
V teórii masmédií na Slovensku nevzniklo veľa pôvodných diel, a to aj napriek niekoľkým vedeckým pracoviskám v minulosti a hneď niekoľkým univerzitám, kde sa dnes teória masových médií vyučuje. Rankov nepíše nezáväzné eseje o tom, čo včera videl v televízii, pri písaní vychádza z odbornej literatúry a jeho práca je viac kompilátom než po originalite prahnúcim dielom. Je to pochopiteľné, krajiny východnej Európy veľmi zaostávajú za dlhoročným západným výskumom, vďaka ktorému sa nahromadilo množstvo sociologických, psychologických a iných poznatkov z oblasti masovej komunikácie. Autorovým príspevkom je ich výber, usporiadanie a doplnenie o praktické príklady. Sám za prínosné považuje syntetické spojenie masovej komunikácie, masmediálnej kultúry a informačnej spoločnosti do jedného celku. Ide pritom o príbuzné oblasti, ktoré sa do veľkej miery prelínajú, takže ich spojenie je logické. V budúcnosti k nim môžu pribudnúť aj ďalšie oblasti, Rankovova kniha je dobrým východiskovým bodom na jej ďalšie dopĺňanie. To bude nevyhnutné aj kvôli potrebe aktualizovať, mnohé práce tohto typu pôsobia archaickým dojmom už po desiatich rokoch. To si autor zrejme uvedomuje v posledných kapitolách, kde akoby chcel nakopením nových technológií predbehnúť dobu, resp. byť čo najdlhšie aktuálnym. Doba sa zrejme príliš nedotkne prvých kapitol knihy, kde autor vysvetľuje štruktúru masovej komunikácie, vzájomný vplyv masmédií, predstavuje krátke dejiny najvýznamnejších médií, hovorí o globalizácii kultúry a pod.
Publikácia spĺňa svoj vytýčený zámer zhrnúť najvýznamnejšie koncepcie, teórie a názory a osloviť tak predovšetkým študentov, pedagógov či ľudí, ktorí pracujú priamo v masmédiách. Ako ukazuje prax v slovenských masmédiách od jej vydania, niektorí novinári ju už viackrát citovali, čo je pochopiteľné: Rankov im ušetril prácu s čítaním cudzojazyčnej literatúry a všetko podal na malej ploche (necelých osemdesiat strán) prehľadne a zrozumiteľne.
StoryEditor