Keď pred štyrmi rokmi vydala perzsko-židovská autorka Gina B. Nahai svoj mimoriadne úspešný román Moonlight on the Avenue of Faith, dostala množstvo antisemitských e-mailov. Niektorí moslimova totiž neboli nadšení z toho, ako v niektorých pasážach knihy opisovala nenávisť voči Židom v Iráne. Oprávnenosť či nezmyselnosť týchto výpadov môžete sami posúdiť po prečítaní slovenského prekladu, ktorý pod názvom Anjel nad Teheránom nedávno vydal Slovart. Štyridsaťročná autorka žila v Iráne iba do svojich trinástich rokov, neskôr vyrastala v západnej Európe a Spojených štátoch. Podobnou trajektóriou prechádzajú aj hrdinky jej románu rozprávaného iránskym dievčaťom Lili.
Rozsiahly román, ktorý vychádza v edícii Astra mapujúcej kvalitnú beletriu o ženách, sa odohráva na pozadí iránskych dejín. Zdrojom napätia nie je len etnické susedstvo a pokrvné prelínanie Židov a Peržanov, ale aj iránska história bohatá na veľké zvraty. Román, v ktorom je mimoriadne dôležitá rodinná história, okrajovo zasahuje až do 19. storočia, jeho podstatná časť sa však odohráva až v nasledujúcom storočí. Môžeme mať dojem, že práve túto časť dejín dôverne poznáme, v skutočnosti poznáme iba európske a americké dejiny. Väčšina udalostí, ako bola, napríklad, druhá svetová vojna, sa však citeľne dotkla aj ďalších kútov sveta, Irán nevynímajúc. Pre obyvateľov židovského geta v Teheráne bola nebezpečná možnosť, že v krajine dlhšie zostanú hitlerovské vojská, ktoré po krátkom čase vytlačili spojenci. Inou kapitolou iránskych dejín bola šachova neveľmi ohľaduplná a mimoriadne skorumpovaná vláda podporovaná Západom, ako aj islamská revolúcia na konci 70. rokov, ktorá vyvolala vlnu vraždenia a emigrácie. Všetky tieto udalosti sa dotýkajú aj rozvetvenej románovej rodiny. Príliš neprekvapuje, že na začiatku knihy nájdeme vyobrazený aspoň jej základný rodostrom, čo uľahčuje orientáciu v spleti nie vždy najdôležitejších postáv. Z hľadiska deja je najpodstatnejšia ženská línia, po ktorej akoby sa dedilo jedno veľké prekliatie -- jeho symbolom je z generácie na generáciu odovzdávaná fľaša na slzy. Rozprávačka Lili je najmladšou obeťou rodinnej povery, jej život však aspoň čiastočne dokáže tejto predurčenosti vzdorovať. Narodiť sa ako človek, o ktorom všetci tvrdia, že je zlým znamením a do rodiny bude prinášať iba smolu, nie je najlepším štartom do života. Príkladom dôsledkov takéhoto "nálepkovania" je Lilina matka Roxana, prinútená okolnosťami opustiť svoju malú dcéru, manžela a jeho rodinu a ujsť do cudziny. Práve ona je jednou z najzmyselnejších postáv, ovládaná telesnou túžbou prekročí hranicu dovoleného správania, neskôr sa svetom pretĺka ako prostitútka. Telesná povoľnosť je príznačná aj pre jej čudácku vychovávateľku, jej dcéru neskôr žijúcu v Hollywoode či ďalší incestný párik v rodine plnej konfliktov, ale aj svojskej súdržnosti.
Román nie je len rodinnou kronikou bublajúcou krutými príbehmi, obsahuje aj niekoľko mystických prvkov blízkych magickému realizmu, kde toho magického tiež nebýva veľa, na rozdiel od drsne realistického. Je nepriamo kultúrnou konfrontáciou Východu a Západu, ktorá sa najvýraznejšie prejavuje práve na živote žien.
StoryEditor