Mužka je zvláštny druh živočícha, ktorého podstatou či prvotnou esenciou je muž. Až jeho transformáciou, jeho zvláštnou premenou vlastne mužka vznikne. Mužka je teda ona, žena, nazývaná Obyčajná, o ktorej sa vie, že je "jeho druhým ja". A byť mužkou, to niekedy bolí -- zobudiť sa v cudzom tele... Vtedy je katastrofa na svete. Mužka sa spočiatku bráni a nechce zažívať onú jedinečnú telesnosť... "Som nedokonalá," hovorí. "Mám penis." Avšak hlas jej vnútorného ja ju utešuje: To nič, veď ono ti to časom odpadne a chlpy si môžeš aj oholiť. Vtedy sa mužke aspoň na chvíľku uľaví, aj keď sa vždy a neustále v pochybnostiach spytuje: "Prečo nie pavúk alebo žaba, prečo práve žena?"
No nechajme mužku, nech si zvyká na svoju novú telesnosť, a zoznámme sa s Uršuľou Kovalyk (1969), autorkou zbierky poviedok Neverné ženy neznášajú vajíčka (Aspekt, 2002), ktorá je autorkinou knižnou prvotinou. Je to dielo pôsobivých opisov, svojských a nevšedných kombinácii slov, viet, súvetí, iskrivých dialógov a vnútorných monológov. A je to práve autorkino jedinečné narábanie so slovom, jeho ohýbanie, zvládnutá skratka a tvarovanie do foriem reálnych pocitov, farieb a silných spomienok, ktoré prerývajú každý jej text.
Je to teda dielo o pocitoch, okrem iného aj z telesnosti, o jej uvedomovaní si či akomsi zrastaní s ňou. (Autorka spomína aj na skúsenosť vyrovnávania sa s faktom, že sa stáva ženou. "Hodiny som stála pred zrkadlom, obzerala svoje napučané prsia, jemné vlásky vyrastajúce v rozkroku, nemožné dlhé nohy a ruky, a dúfala som, že nájdem na tele ukrytý zips. Aby som si mohla vyzliecť toto telo a vyzerala buď ako predtým, alebo ďaleko potom." A taktiež: "Modlila som sa k svojmu telu, aby, preboha, prestalo a nerástlo a nebolelo.") Zbierka poviedok sa nepochybne stala platformou pre autorkinu autoterapiu, úľavu vlastným výkrikom. No jej próza sa v istom bode stáva zjavne jednofarebnou, jednorozmernou, a to najmä svojím akoby rovnakým rytmom (azda v každej poviedke vystupuje muž -- "úchyl" alebo "bastard", ktorý vždy a všade sliedi a číha). Na jednej strane nemožno spochybniť výpoveď autorky ani jej talent, avšak na strane druhej možno dielo označiť za koncentrát zjavnej a všadeprítomnej zaujatosti voči mužom, mužovi (azda i konkrétnemu), ktorý sa napokon premení na mužku. A prečo? "Vieš, bol si neznesiteľný," píše Kovalyk, čo je iste pádny dôvod na uskutočnenie onej obskúrnej premeny, avšak nie na každej strane textu a nie stále tým istým spôsobom.
StoryEditor