Vo výtvarnom regióne Trenčianska zostalo pevné miesto pre významnú výtvarnú osobnosť -- akademického maliara Jána Šandoru (1912), ktorý by sa na sklonku minulého roku dožil deväťdesiatich rokov. Autorov život a dielo sa definitívne skončili pred piatimi rokmi (1997) v kúpeľnom mestečku Trenčianske Teplice, kde v ateliéri zanechal paletu, farby, štetce, terpentín a množstvo obrazov krajiniek, portrétov i aktov. Pri príležitosti umelcovej nedožitej deväťdesiatky a piateho výročia úmrtia Slovenské liečebné kúpele, a. s., Trenčianske Teplice, pripravili vo výstavnej sieni Kúpeľnej dvorany spomienkovú vernisáž obrazov rodáka z neďalekej Trenčianskej Teplej. Kurátorom vernisáže bol známy slovenský výtvarný kritik Marián Kvasnička, ktorý na margo výstavy doložil: "Prvé výtvarné inšpirácie Jána Šandoru prichádzali od jeho rodáka Štefana Straku. Šandora ako elév nazeral slávnemu portrétistovi a priekopníkovi vidieckeho žánru Strakovi ponad plece. Ceruza a farby ho neopustili a putoval s nimi na povestnú Školu umeleckého priemyslu do Bratislavy. Teplického výtvarníka oslovila osobnosť profesora Švabinského na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Tam našiel rukodielny fortieľ, remeslo ako základ kumštu, duch a dych starého umenia. Tomuto umeniu Šandora zostal verný aj na školách vo Viedni a v Ríme. Nemožno nespomenúť, že sa maliar v čase zúrivej moderny a striedania rozmanitých tzv. izmov vytrvalo pridržiaval akademických pravidiel, čo v spojení s dravým kolorizmom tvorilo najcennejšiu devízu jeho tvorby."
Po príchode domov bol hotovým umelcom. Telesne postihnutý umelec mal za sebou niekoľko motívov z rodnej obce, vidiečanov, teplanské dievky, sakrálne námety a viacero komorných tém -- skvelé autoportréty, akty, zátišia, čoraz väčší priestor zaberali krajinomaľby z rázovitých kútov Slovenska -- Liptova, Považia, Oravy, Vysokých Tatier, vrátane milovaných Trenčianskych Teplíc, kde žil, kde sa liečil a pil svoje kávičky a aperitív bare liečebného domu PAX. Nevynechal ani námety známych slovenských i európskych historických miest. Šandora si vytvoril svoj vlastný umelecký štýl, ktorý sa vyznačuje dramaticky exaltovaným koloritom, intenzívnym svetelným kontrastom, no najmä bravúrnym špachtľovým rukopisom, ktorý stále žije a jeho expresívne cítené kompozície obrazov sú takto modelované. Počas prehliadky výstavy vzniká dojem, že jeho remeselná mohutnosť a romantický staromajstrovský feeling tvoria súčasť vzrastajúceho obdivu, keď sa po boku nestorov výtvarnej múzy trenčiansko-považského regiónu zaradil medzi výtvarných umelcov, akými boli Jozef Holoubek, Hugo Gross, Irena Slavínska, Ľudovít Bránsky a iní.
StoryEditor