Na prelome 19. a 20. storočia došlo vo výtvarnom umení k zmene v stvárňovaní ľudského tela. Rovnako ako sa to dialo v literatúre, filozofii či vede. Prevládajúci a stagnujúci akademický realizmus a naturalizmus z predchádzajúcich rokov už nezodpovedal vtedajšej dobe. To, čo sa dialo v mysliach a na plátnach umelcov na konci 19. storočia a v prvých rokoch toho nového, ukazuje unikátna výstava s názvom Tělesnost 1890 – 1921 Munch, Kupka, Kokoschka... ktorú až do jesene môžete vzhliadnuť v pražskom Museu Kampa.
Kupka ako impulz
Museum Kampa a jeho mecenáška a zakladateľka Meda Mládková venovala a venuje svoju sústredenú pozornosť Františkovi Kupkovi a jeho dielam. Bola to napríklad výstava analyzujúca jeho vnímanie modrej farby a jej významu z februára tohto roka či pripravovaná výstava venovaná okruhu umelcov v Puteaux, kam Kupka patril. „Snažíme sa ukazovať jeho dielo v širších súvislostiach, pretože si myslíme, že je niekedy vnímané príliš monograficky alebo z nášho pohľadu sa nie dosť zaraďuje do veľkých prehliadok,“ objasňuje vznik výstavy jej kurátorka Helena Musilová.
Práve preto si dali spolu s kolegom Adamom Hnojilom za úlohu stavať jeho dielo a tvorbu do kontextu dôležitých momentov, ktoré sa odohrávali od čias, keď vstúpil na výtvarnú scénu. Telesnosť je jeden z príkladov, ktorý ukazuje, ako František Kupka prehodnocoval svoje poňatie figúry na konci 19. storočia. „Výstavou sme chceli ukázať, do akej miery to bolo výnimočné alebo naopak, že to zapadalo do dobového prúdu. Druhým impulzom vzniku výstavy bolo zapožičanie diela Muži na brehu od Edvarda Muncha z viedenského Belvederu a postaviť tak dva koncepty telesnosti vedľa seba,“ dodáva.
Všetko sa začalo Rodinom
Nielen oni dvaja boli dôležitými aktérmi tejto premeny na prelome 19. a 20. storočia. „Bolo to najmä dielo Augusta Rodina tým, že bol bytostný sochár, ale aj autor skvelých kresieb. Ako prvý prišiel s konceptom prirodzeného pohybu – pokusu zachytiť v kresbe prirodzený pohyb človeka, teda nie kresliť a maľovať podľa sadrových odliatkov, ako to bolo dovtedy. Do ateliéru si pozval človeka, ktorý chodil okolo neho nahý a v jednom okamihu ho Rodin zastavil a veľmi rýchlo naskicoval. Ten prirodzený pohyb, vyjadrenie tela bez nejakých metafor a náboženských predobrazov sa stal veľmi dôležitým impulzom na zmenu telesnosti na prelome storočí,“ vysvetľuje Musilová.
Odvíjalo sa to od tohto autora, od ktorého môžete na výstave vidieť kresby, ale potom sú to autori, ktorí v rovnakej dobe prichádzali k podobnej premene, ako napríklad Oscar Kokoschka či Jan Štursa, Miloš Jiránek, Bohumil Kubišta a iní. Cieľom výstavy je tak porovnať autorov, ktorí vychádzali buď z Muncha, alebo Rodina a ich impulzy prehodnocovali alebo spracúvali vo vlastnej tvorbe.
Munch ako ťahák
Veľkým ťahákom expozície je, samozrejme, dielo Edvarda Muncha zobrazujúce kúpajúcich sa mužov na pláži z neskorších rokov jeho tvorby, pri ktorom nórsky umelec opustil symbolistické vyjadrovanie (typické najmä pre známe dielo Výkrik) a dostáva sa k čistému zobrazovaniu. „Museum Kampa má vo svojich zbierkach obraz Andrée od Františka Kupku z roku 1906, kde autor zachytil svoju nevlastnú dcéru v záhrade v ostrom slnku spôsobom, ktorý už ukazuje jeho budúcu nefiguratívnu tvorbu. Je jeden z počiatkov obrazov, ktoré smerujú vyslovene k abstrakcii. Práve tieto dve diela som chcela postaviť vedľa seba, pretože ma zaujímalo, ako budú reagovať. A musím povedať, že dobre,“ priznáva Musilová.
Veľkou radosťou tvorcov výstavy je aj dielo Oscara Kokoschku s názvom Žena a otrok, čo je mimoriadny obraz expresivitou aj námetom, v ktorom sa Kokoschka zobrazuje ako otrok vtedy už zosnulej Almy Mahler, jeho celoživotnej múzy.
Dať výstavu vedome na letnú sezónu, keď sa v Prahe miešajú domáci návštevníci aj turisti, s menami ako Munch, Kupka a Kokoscha, ktorí lákajú, sa ukázalo ako správna voľba, čo dokazuje aj dobrá návštevnosť a pozitívne reakcie.