Z autorskej dielne ekonóma a odborníka na financie a dane Emila Buráka pochádza titul Daňová optimalizácia -- ľudový daňový šlabikár (Epos, 2002). Z hľadiska autorského štýlu je publikácia napísaná oveľa ľahšie a je určená nielen pre viac ako 300-tisíc podnikateľov v SR, ale aj pre najširšie obyvateľstvo -- t. j. daňové subjekty z radov nepodnikateľov. Kniha umožňuje oboznámiť sa s vybranými východiskami k finančnej úspore a daňovej obrane, medzi najzaujímavejšie časti patria východiská k daňovej ministratégii, desatoro daňových prikázaní, diery v systéme daňovej kontroly využiteľné pre daňovníka, ponaučenia k výsluchu svedka v daňovom konaní, vybrané ústavné paragrafy k daňovej obhajobe i poučenia k daňovej ochrane.
Podniky dnes nemajú k dispozícii žiadne zázračné lieky ani zaručené recepty alebo jednoduché riešenia. Staré osvedčené prístupy už nie sú účinné, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov svetového manažmentu Michale Hammer sa preto pýta, čo robiť v novej situácii. Výsledkom je jeho kniha Agenda 21 s podtitulom Co musí každý podnik udělat pro úspěch v 21. století (Management Press, 2002). Autor v nej v deviatich kapitolách odkrýva tajomstvá najlepších a najúspešnejších podnikov dneška a poskytuje účinné nástroje podnikovej transformácie -- formuluje deväť základných programových bodov, deväť krokov, ktoré musia podniky a podnikatelia urobiť, ak chcú uspieť v novej dekáde, v čase silnejúcej "nadvlády zákazníka" a globálnej hyperkonkurencie. Medzi jeho rady patrí tá, aby ste sa stali podnikom, s ktorým sa dobre spolupracuje, poskytli zákazníkom vyššiu pridanú hodnotu, uvoľnili svoju organizačnú štruktúru či sa vzdali svojej identity v prospech širšieho podniku.
Kniha Karla Müllera Industriální zdroje, ekonomický růst a sociální změna (Sociologické nakladatelství, 2002) sumarizuje autorove poznatky z oblasti sociálnych štúdií vedy a techniky, ako aj výsledky medzinárodných porovnávacích výskumov moderných inštitúcií. Autor v úvode práce charakterizuje metodologické a teoretické posuny v rámci ekonomických teórií, potom v sociologicko-ekonomickom hľadisku objasňuje koncept inovácie a v záverečnej časti ponúka výsledky porovnávacích výskumov dôsledkov transformácie na oblasť vedy, techniky a vzdelania.
Henry Kissinger nesporne patrí k najbystrejším, najlepšie informovaným a najvýraznejším osobnostiam, ktoré zastávali nejakú mocenskú pozíciu vo Washingtone. Vyše 900-stranová kniha Roky obnovy (BB Art, 2002) ) je tretím a posledným dielom jeho memoárov. Kniha je dôležitým historickým dokumentom i brilantne vyrozprávaným príbehom. Začína sa rezignáciou Richarda Nixona, pokračuje rokmi vlády Geralda Forda. Kissinger detailne opisuje agóniu spojenú s definitívnym odchodom amerických vojakov z Vietnamu. Kríza je veľmi častým námetom tejto knihy: patrí sem pád Kambodže a juhovietnamského režimu, incident s loďou Mayaguez, konflikt medzi Gréckom a Tureckom kvôli Cypru, začiatky vojny v Libanone a predovšetkým studená vojna. Kissinger opisuje slávnu kyvadlovú diplomaciu, ktorú použil na to, aby prekonal nedôveru Jicchaka Rabina a Anwara Sadata a dostal ich za rokovací stôl. Patrí sem aj schôdzka s Leonidom Brežnevom vo Vladivostoku, dialóg s Čínou, tragický osud Kurdov a pod.
Dnes už klasická štúdia americkej intelektuálky Susan Sontagovej O fotografii (Barrister & Principal, 2002) rozoberá v siedmich kapitolách fenomén fotografie a jeho úlohu v modernej spoločnosti, od vynálezu daguerrotypie, až k dominantnej úlohe fotografického obrazu vo svete ovládanom masmédiami. Autorke sa na relatívne malej ploche podarilo prístupnou esejistickou formou obsiahnuť široké spektrum sociologických, historických i estetických aspektov fotografie a jej kniha je dnes považovaná za jeden zo základných a najoriginálnejších textov venovaných danej téme.