StoryEditor

Knižný návrat sociologického radikála

27.02.2003, 23:00

"Jednou z najvýraznejších Millsových vlastností bola jeho bojovnosť. Zdalo sa, že je v neustálom boji s každým a so všetkým. Mal búrlivý osobný život s mnohými aférami, troma manželstvami a deťmi z nich, ale rovnako búrlivý bol jeho profesionálny život -- zdalo sa, akoby naozaj bojoval proti všetkým a so všetkým,"
napísal George Ritzer v knihe venovanej súčasným sociologickým teóriám o Charlesovi Wrightovi Millsovi (1916 -- 1962), ktorý patrí medzi najvýraznejšie postavy tzv. kritickej sociológie. Jeho azda najviac nadčasová kniha Sociologická imaginácia (Slon, 2002) vyšla v češtine v druhom vydaní po vyše troch desaťročiach a nemusí zaujať iba študentov sociológie a príbuzných vied, ktorým špeciálne je venovaný jeho dodatok o intelektuálnom majstrovstve.
Mills spĺňal všetky základné predpoklady na to, aby sa stal čelnou postavou kritickej sociológie. Popri osobných dispozíciách, ako bola schopnosť vyhľadávať konfliktné situácie a stave (americkej) spoločnosti svojej doby, to bol aj stav sociálnych vied, keď vrcholiaci a postupne ustupujúci empirizmus striedajú veľké teórie. Vo svojich základných knihách sa Mills postupne zaoberal štyrmi hlavnými sociálnymi silami svojej doby -- robotníckou triedou a jej vodcami (robotníci neboli schopní vyrovnať sa s výzvou na štrukturálnu reformu), strednými triedami (tzv. biele goliere, ktorí boli zmätení a v defenzíve), nezodpovednou mocenskou elitou (pod ňou chápal vojenskú, politickú a ekonomickú moc, medzi prvými sociológmi sa však zaoberal aj celebritami) a intelektuálmi, ktorým venoval svoju knihu Sociologická imaginácia, kde sa zaoberal predovšetkým rolou sociológa v modernej spoločnosti. Iba intelektuálom pripisoval príležitosť rozvinúť rozum a chopiť sa sociálnych problémov takým spôsobom, ako by nedokázal nik iný. Pod sociologickou imagináciou rozumie schopnosť prechádzať od najneosobnejších a najvzdialenejších transformácií k najintímnejším rysom človeka, a chápať súvislosti medzi nimi, schopnosť rozoznať v sociálnych udalostiach zákonitosti a v ich svetle sa pozerať aj na osobné skúsenosti. V prvých kapitolách Sociologickej imaginácie sa Mills venuje dvom dominujúcim tendenciám svojej doby -- tzv. veľkým teóriám a na druhej strane mikroskopickému abstraktnému empirizmu. Ako ukážku diela veľkého teoretika predkladá dlhé citáty z Parsonsovho diela Sociálny systém, ktoré vzápätí prekladá do jasného a veľmi krátkeho súhrnu. Táto časť knihy je pomerne zábavnou, aj dnes nájdeme mnohých autorov, ktorí toho veľa nepovedia, ale o to viac toho napíšu. Mills odpovedá na otázku, či je veľká teória len hra na slovíčka, alebo je v nej aj myšlienková hĺbka stanovením pomeru 50 % pre hru so slovíčkami, 40 % pre informácie dobre známe z učebníc sociológie a pri 10 % pripúšťa, že by mohli nájsť ideologické použitie. Veľkí teoretici podľa neho nikdy nezostúpia z najvyššej všeobecnosti ku skutočným problémom, výsledkom čoho je vytváranie pojmových nuansí, ktoré všetko iba zahmlievajú. Ako upozorňuje, v pojmoch veľkej teórie sa nedá formulovať závažný problém. Na druhej strane nás detaily abstraktného empirizmu nepresviedčajú o ničom, čo by stálo za to, je bežné, že abstraktní empiristi výskum dodatočne obložia teóriou. Za správnu cestu k porozumeniu považuje striedanie empírie s teóriou, skúmanie faktov by malo byť riadené koncepciami a ideami.
V knihe Mills ďalej kritizuje liberalizmus v americkej sociológii (za problém považoval všetko, čo sa odchyľovalo od stredných vrstiev), venuje sa adaptácii jednotlivca, kritizuje sociálne inžinierstvo, školu human relations, venuje sa byrokracii. Rýchlosť spoločenských vied je značná, čo sa, samozrejme, odráža aj na knihe z roku 1959, ktorá reaguje na vtedajšie problémy. Mills sa medzitým zaradil medzi klasikov. Prednosťou nového vydania ani zďaleka nie je iba nový papier a revidovaný preklad, ale aj doslov Todda Gitlina venovaný dodnes aktuálnym stránkam jeho diela a zmenám v spoločnosti, ktoré od prvého vydania knihy pred štyridsiatimi rokmi prebehli, ako aj text Miroslava Petruska venovaný radikálnej sociológii ako celku.

menuLevel = 2, menuRoute = style/kultura, menuAlias = kultura, menuRouteLevel0 = style, homepage = false
14. august 2022 19:48