Kniha popisujúca vzostup a pád kolumbijského drogového dílera Pabla Escobara s rovnomenným názvom nie je ani zďaleka o pestovaní a pašovaní drog.
Je to totiž aj kniha o Kolumbii. O tom, že táto krajina sa síce nachádza v „Novom svete“, ale má vyše dvestoročnú históriu demokratickej štátnosti a v tomto aspekte prekonáva nejednu „štandardnú demokraciu“, o Slovensku nehovoriac. Mohla by nás naučiť väčšej pokore pri pohľade na „krajiny Indiánov“. Lebo v tomto porovnaní sme ledva vyliahnutým mikroštátikom.
Je to tiež kniha o zneužívaní nacionalizmu. Jediné, čoho sa narkobaróni skutočne báli, bolo vydanie do USA, pretože tamojších sudcov nemohli podplatiť. Dokázali preto rozpútať politickú búrku, v ktorej dokázali presvedčiť národ, že vydávanie zločincov do cudziny je hlboko nemorálne a nevlastenecké. Mohla by nám pripomenúť, že vlastenectvom sa najčastejšie oháňajú tí najnehanebnejší darebáci.
Je to aj kniha o únose štátu. Keď bol Pablo na mocenskom vrchole, mohol si dovoliť takmer všetko. Vo chvíli, keď už bola jeho pozícia predsa len neudržateľná, súhlasil, že pôjde do väzenia: sám si ho postavil a slúžilo mu skôr ako štvorhviezdičkový hotel, z ktorého vyrážal na výlety, kedy sa mu zachcelo. Pravda, vláda si jedného dňa povedala, že čo je veľa, to je príliš, a poslala emisára, ktorý mal za úlohu presťahovať Escobara do normálneho väzenia.
Emisár mal letieť z Bogoty do Medellína s príslušníkmi špeciálnych zložiek. Keď prišli na letisko, zistili, že lietadlá nie sú natankované. Trvalo celú noc, kým sa to podarilo zariadiť. Po pristátí sa vydali džípmi do väzenia, ale niekoľkokrát zablúdili, lebo od vojakov dostali zmätené inštrukcie. Keď napokon prišli na miesto, miestny generál jednoducho odmietol príkaz vykonať. Emisár išiel do väzenia na vlastnú päsť a Pablo si povedal, že už ho to vo väzení nebaví, a ušiel. Lebo chcel. Mrazivo nám tu pripomína, aké je dôležité, aby štát dokázal vymáhať elementárnu spravodlivosť.
Predovšetkým je to však kniha o veľkých morálnych kompromisoch. Autor, Mark Bowden, to síce úplne otvorene nenapísal, ale odkaz pre čitateľa je zjavný: kým sa vláda snažila hrať vlastnými silami a podľa pravidiel, nemala šancu. Escobar sa dostal do úzkych až vtedy, keď požiadala o pomoc USA a k tomu siahla po kriminálnych metódach. V spolupráci s takzvanými Los Pepes, čo boli do veľkej miery Pablovi konkurenti v drogovom biznise.
Dokument o Escobarovi si môžete pozrieť tu:
Los Pepes bezohľadne celé mesiace vraždili Pablových odporcov, až mu žiadni nezostali. Posledná kapitola o smrti Escobara je tak zároveň obžalobou myšlienky, že účel svätí prostriedky. Nevyhnutne nás privádza k otázke, či si možno zachovať morálnu integritu, ak pri odstraňovaní zla siahneme k jeho vlastným prostriedkom. Azda s výsledkom môžeme byť spokojní, ale asi sme radi, keď ho za nás zariadil niekto iný.
Autor je komentátor HN a prekladateľ knihy