Desiaty film Tomáša Vorla Inštalatér, ktorý dnes prichádza do kín, poskytol prvú hlavnú rolu Jakubovi Kohákovi. Hrdinov predobraz dokonca v dedine skutočne žije. Diváka preto možno napadne, či nemal vzniknúť radšej dokument, píše Mirka Spáčilová pre idnes.cz.
Pravý tuchlovický majster devätoro remesiel a desiatej (milostnej) núdze by totiž mohol priniesť do kín originál, kým v hranej verzii je len jedným z mnohých filmov v módnej vlne stratencov, samorastov, outsiderov a čudákov, ku ktorým sa kdekto skláňa s kvázi hrabalovským porozumením pre hľadaní perličiek na dne.
Niečo z poetiky Slavností sněženek sa v Inštalatérovi tiež nájde, avšak hrdina sám pripomína skôr o niečo múdrejšieho Otíka z filmu Vesničko má středisková. Lubošove staromládenectvo hodlá ukončiť mamička v štýle Utrpení mladého Boháčka. A ešte sa tu trochu pokukáva po Okřesním preboře.
Dedinská romantika
Skrátka sa tu pestuje dejovo riedky živočíchopis s ľahko sociálnou nótou od buranských prejavov rasizmu voči Rómom a Ázijčanom v postave Jana Budařa cez pivné sedenia či upachtené dedinské disco až po obeť domáceho násilia zosobnenú Petrou Špalkovou.
Čo sa romantiky týka, „tú pravú“ odhadne divák za pár minút. Pokiaľ ide o autenticitu, neškolení herci jej skôr ubližujú a profesionáli sa im približujú, namiesto aby ich „vytiahli“ vyššie.
Traja ľudia v jednom Vorlovi
Výhodou štýlovej jednoty a súčasne nevýhodou nulovej korekcie „iných očí“ má film v trojrole Tomáša Vorla ako režiséra, scenáristu a kameramana súčasne. Namiesto celku preto účinkujú detaily. Pre matku je syn zdrojom miestnych klebiet, ktoré nosí z opravárskeho turné po domácnostiach. Grotesknú dovolenku pri rybníku za humnami dokresľuje výbava ako do Karibiku. Potešia aj úsečné táraniny hrdinu, napríklad keď na maminkine „Si šikovný po oteckovi“ odvetí „Čoskoro umrel.“
České panoptikum
Ale milovník mačiek a zberateľ záchodových mís, postava viac panoptikálna ako dojemná, ktorej kľúčovým rysom je pudový odpor k akejkoľvek zmene, nemá vlastne čo povedať. Rozhodne nejde o bujarú ľudovú kalamajku, do nálady kumpánov z jednej dediny vpustí Vorel dokonca motív smrti, ktorý historku definitívne odnesie od brehov bezstarostnej zábavy.
Avšak distribučný slogan filmu „smutná komédia“ o povahe Inštalatéra tiež veľa nehovorí, respektíve len naznačuje, že nie každá dedina plná rázovitých figúrok sa volá Babovřesky.