Koprodukčná britsko-česká snímka o atentáte na Heydricha si rada hovorí kontroverzná. Práve toto korenie jej však chýba, píše o Operácii Anthropoid Mirka Spáčilová pre idnes.cz.
Film Operácia Anthropoid, ktorý prišiel minulý štvrtok do našich kín, nič nehľadá, neskúša, neobjavuje. Pre režiséra Seana Ellisa bol zjavne objavom samotný hrdinský čin - a povedzme rovno, že čin to bol plne nespochybniteľný.
Očami cudzinca
Spochybniť nemožno ani Ellisovu zásluhu, že mená Gabčík, Kubiš, Valčík a Opálka preniknú vďaka angličtine do medzinárodného povedomia. Zato o filme ako takom sa pochybovať dá. Domáci divák, trpiaci pri pozeraní filmu okrem iného anglickou výslovnosťou slovenských a českých mien, je predovšetkým nútený prijať fakt, že Operáciu Anthropoid musí vnímať očami cudzinca. Ide to síce ťažko, ale dá sa to. Potom sa prenesie aj cez zdĺhavé vysvetlivky súvislostí určené opäť "na vývoz".
Mnohonásobný priemer
Bez ohľadu na to, či publikum skutočný príbeh pozná už zo školy alebo o ňom počuje prvýkrát, bude zrejme film vnímať ako dosť priemerný po všetkých stránkach. Operácia Anthropoid je snímka, ktorá ožíva s akciou a zamdlieva s dialógmi. Je to film snažiaci sa prepojiť snovú symboliku s opisnosťou masakru. Hlavne je to však dielo bez osobného rukopisu.
Úvodný zoskok do noci a snehu, zdanlivo bezpečné prístrešie a vzápätí hrozba zrady vytvára sľubnú náladu všadeprítomnej neistoty, z ktorej jediná istota vystupuje nad slnko jasnejšie. A tou je skutočnosť, že Cillian Murphy v úlohe Gabčíka hrá viditeľne lepšie ako Kubiš v podaní Jamieho Dornana, miláčika žien z erotickej ságy Päťdesiatich odtieňov sivej. Priepasť medzi prejavom dvoch hlavných aktérov, z ktorých Murphy si film celkom prirodzene a plným právom privlastňuje, sa ľahko zotrie, akonáhle do deja vstúpia domáci odbojári vo výjavoch schôdzí. Avšak znovu sa prehĺbi, hneď ako scenár hrdinu zaženie na vratkú pôdu romantických vzťahov alebo meditácie s čítaním Shakespeara.
Priveľa pátosu
Poloapatické výroky typu "ste šikovný a dobrý človek" či "my sme vedenie odboja" snímku umŕtvujú. Od zbežného sledovania konverzácie k obrazovej reči sa film povznesie až pri nervóznej rekonštrukcii atentátu. Vrátane úteku bielou hmlou. Aj keď režisér nezaprie sklon robiť z vypätých okamihov tak trochu kovbojku. Vyžíva sa tiež v názornej surovosti, brutalite, arogancii presily, proti ktorej stavia heslá ako "Sme Česi, nikdy sa nevzdáme!"
Obliehanie a dobývanie kostola, kde sa parašutisti skrývajú, je najsilnejšou stránkou filmu - ako by ho Ellis celý natočil len kvôli akčnému finále, ktoré mapuje s nepoľavujúcou intenzitou až do poslednej chvíle a do poslednej guľky, ktorú si hrdinovia schovávajú pre seba. Bohužiaľ aj túto pôsobivú pasáž režisér rozdrobí zbytočnými klišé od shakespearovského odkazu po prízrak milovanej ženy. Skrátka, tvorcovia prezrádzajú osobnú fascináciu Operáciou Anthropoid, ale nepovedia nič nové o ľudskej stránke jej protagonistov. Keby sa film netýkal Slovákov a Čechov, sotva by okolo neho bolo toľko rozruchu.