Chvályhodnej návštevnosti sa v našich kinách teší snímka Operácia Anthropoid. Anglický režisér Sean Ellis v nej vzdáva dôstojný hold československým parašutistom, ktorí sa podieľali na likvidácii nacistického pohlavára Reinharda Heydricha. Najmä ako svedectvo pre svet je toto filmové dielo takmer dokonalé, píše Marcel Kabát pre lidovky.cz.
Od zoskoku parašutistov Jozefa Gabčíka a Jana Kubiša až po ich smrť po boku ďalších parašutistov v krypte kostola Svätého Cyrila a Metoda v Prahe: Ellisov film sa v kľúčových aspektoch verne drží doložených historických skutočností a v ich rámci kreslí úspornú, ale silnú ľudskú drámu.
Dejiny aj romantika
V dobre zvolených proporciách Ellis vykresľuje príbeh parašutistov a ich pomocníkov z radov domáceho odboja, predovšetkým rodiny Moravcovej. Opisuje krátky a intenzívny milostný vzťah parašutistov k dievčatám, ktoré im v čase pred vykonaním atentátu pomáhali, a citlivo prepája osobnú a historickú líniu mimoriadnej vojnovej akcie. Dôrazne a presvedčivo smeruje k jednoznačnej, nepochybnej výpovedi o bezpodmienečnom hrdinstve zúčastnených a o veľkom, nadosobnom zmysle ich činov. Postavy sú pritom vykreslené ľudsky a vierohodne, bez prehnaného pátosu. Ellis, ktorý je aj kameramanom snímky, sa aktérom dostáva pod kožu v detailných záberoch, ktoré divákov po celý čas udržujú v intímnej blízkosti protagonistov.
Cillian Murphy je ako zodpovedný, silný a zároveň citlivý Gabčík skvelý a zdatne mu sekunduje aj Jamie Dornan v úlohe labilnejšieho Kubiša. Presvedčivý výkon odovzdala aj Anna Geislerová. Gabčíkova partnerka Lenka je v jej podaní silná, strasťami okupácie zocelená žena, ktoré sa nevrhá do romantického dobrodružstva, ale vedome ide do boja na život a na smrť.
Hrdinovia verzus zločinci
Ako scéna atentátu, tak záverečná dráma pri dobývaní krypty, sú predvedené v maximálnej sile a prikovávajú divákov do sedadiel. Keď nacisti zasypávajú úkryt parašutistov paľbou a granátmi, mení sa aj obyčajné kino na 4D cinemu. V plnej sile tu potom Ellis necháva zaznieť pamätnú vetu "Sme Čechoslováci, nikdy sa nevzdáme", ktorou parašutisti zareagovali na výzvu zradcu Karla Čurdu, ktorého k nim nacisti priviedli.
Vlastenectvo oddaných Čechoslovákov je predvedené dojemne, bez výhrad, ako absolútna morálna hodnota. Presne tak, ako to vtedy v prípade mnohých skutočne bolo. Rubom tohto režisérovho prístupu je, že svoju výpoveď príliš nekomplikuje skutočnosťami, ktoré by ju nejako narušovali alebo spochybňovali. K Čechom je napríklad veľmi milosrdná scéna dobývania krypty, v ktorej nie je nijako zdôraznená aktívna úloha vynaliezavých a snaživých pražských hasičov v kľúčovej fáze operácie. Podobne sa tu nehovorí napríklad o horlivých českých žandároch. Ľahko idealizovaní sú aj Gabčík s Kubišom, pokiaľ ide o ich milostné vzťahy. Tých bolo prinajmenšom viac, ako sa vo filme ukazuje.
Hra na city
Z hľadiska historickej vernosti by sa dali Ellisovi vytknúť aj niektoré scény vytvorené zjavne na efekt. Napríklad dojemná mizanscéna s Aťom Moravcom, ktorý hrá v pyžame na husle, keď do bytu vtrhne gestapo, je už naozaj trochu na pováženie. Aj preto, že v danej dobe v byte nebol a zatknutý bol až neskôr. A samozrejme, že na tie husle noha nacistického drába ešte aj šliapne.
Rovnako so smrťou Gabčíkovej partnerky to bolo miestne aj časovo predsa len inak. A finálny obraz, kedy sa Gabčík uberá na večnosť za svojou milovanou, sa trochu blíži gýču. Na druhej strane, Operácia Anthropoid rozhodne nie je prvý ani posledný historický film, ktorý zobrazenú udalosť ľahko pretvára v mene všeobecne pravdivej výpovede. A tú Ellisovmu filmu rozhodne uprieť nemožno.
Stratení v preklade
Pre slovenské i české publikum je však veľkou, možno dokonca zásadnou prekážkou v napojení na filmové rozprávanie jeho jazyk. Postavy hovoria anglicky, vo väčšej či menšej miere so zámerným "neanglickým" prízvukom.
Len niektorí, teda niektorí českí herci, sa pritom aspoň triafajú do angličtiny prednášanej Čechom. Iní znejú ako Francúzi, čo je logické v prípade francúzskej Kanaďanky Charlotte Le Bon, ktorá stvárnila Kubišovu dievčinu Marie. Niektorí dokonca ako Indovia, čo už zase až také logické nie je. Keď sa jazyk navyše tematizuje a postavy hovoria o Kubišovom moravskom prízvuku, je to pre slovenského i českého diváka dosť absurdný zážitok.