Ešte nedávno boli nepočujúci ľudia, ktorí chceli komunikovať, odkázaní na znakovú reč či písomný prejav. Vynález kochleárneho implantátu, špeciálneho načúvadla, ktoré teraz na celom svete pomáha už asi päťdesiatim tisícom nepočujúcich, znamenal obrovský pokrok, ale predsa mu len niečo mu chýbalo. Implantát totiž dokáže rozlíšiť len hovorené slovo, nie hudbu. Jeden mladý vedec z prestížnej britskej univerzity v Cambridge, Robert Fearn, preto vyvinul softvér, ktorým možno rozšíriť funkciu súčasného načúvadla. Vďaka nemu už vraj môžu nepočujúci oceniť kvality hudobných diel takmer rovnako dobre, ako tí, čo počujú. Až dosiaľ sa ľudia s kochleárnym implantátom sťažovali, že im hudba pripomína škrípanie, vŕzganie alebo šušťanie igelitovými taškami. S inovovaným implantátom, ktorý musí ešte prejsť klinickými skúškami a sa mal by objaviť na trhu do šiestich mesiacov, teraz možno zistia, že niektorá hudba tak znie aj v skutočnosti.