Vystaviť rozkladajúce sa ľudské telo v sklenom boxe? S týmto zámerom prišlo Britain´s Science Museum, ktoré chce túto atrakciu sprístupniť iba pre dospelých. Tento zámer hneď po oznámení vyvolal diskusiu o tom, že smrť je dnes v podstate stále tabu. Britské vedecké múzeum pritom nie je jediné, kto sa pohráva so smrťou a rozkladom. V súčasnosti je už pomerne obľúbeným námetom mnohých umelcov.
Ako uviedol riaditeľ múzea Ben Gammon, išlo by o telo človeka, ktorý by dal na takéto použitie svoje telo ako súčasť výstavy venovanej smrti. Múzeum konzultuje o viacerých problematických otázkach tejto výstavy s patológmi i so psychológmi pomáhajúcimi pri bolestných stratách, o sfilmovanie pomocou časových snímok hneď prejavila záujem jedna televízna spoločnosť.
Vedci alebo exhibicionisti?
Mnohé podobné podujatia sa vždy dajú dobre zabaliť do hávu vedeckosti, aj keď ich skutočný prínos pre vedu je prakticky nulový. O to viac sa odráža na tržbách múzeí a galérií. Známa je putovná výstava Svety tiel (Körperwelten) -- preparovaných ľudských tiel nemeckého profesora anatómie Güntera von Hagensa, ktorý k svojej mediálnej popularite prispel pred rokom aj verejnou pitvou v Londýne. Hagens má zmysel pre prostredie, akcia sa konala v londýnskom East Ende, kde svojho času vzbudzoval hrôzu Jack Rozparovač. Von Hagens si nechal patentovať špeciálnu technológiu konzervovania tiel, ktorú nazval plastinácia. Je založená na nahradení vody v tkanivách špeciálnou látkou. Rozrezané ľudské telá vystavované v rôznych pozíciách z neho urobili milionára, so svojou výstavou putuje po svetových metropolách už sedem rokov. Ako povedal, o telá potrebné na svoju výstavy nemá núdzu, jeho kartotéka obsahuje adresy niekoľko tisíc záujemcov. Počet návštevníkov sa pohybuje v miliónoch.
Okrem opisných anatomických výstav sú dodnes populárne aj mnohé výstavy prezentujúce rôzne ľudské anomálie. V minulých dobách znetvorených ľudí ukazovali v cirkusových šapitách (pôsobivo zachytené napríklad vo filme Davida Lyncha Sloní muž, ktorý odkazuje na skutočnú postavu Johna Merricka trpiacu nevyliečiteľnou chorobou -- jeho deformovaná hlava pripomína hlavu slona, a tak ho predvádzajú na jarmokoch ako monštrum), dnes svetom putujú napríklad vo forme voskových figurín. Jedna z takýchto výstav sa pred niekoľkými rokmi objavila aj na Slovensku, kde predstavili ženu s najväčším poprsím, najtlstejšieho muža sveta či siamské dvojčatá. Skutočným priestorom na podobné zvláštnosti však nie sú výstavné siene, ale internet, kde si lovci kuriozít s tým správnym kľúčovým slovom vo vyhľadávači prídu na svoje.
Rakúsky mäsiar
Príkladom nekrofílie povýšenej na umenie môže byť mnoho umelcov. Na Slovensku s veľkým ohlasom otváral pred troma rokmi svoju výstavu rakúsky umelec Herman Nitsch. Jeho výstavy vzbudzujú pozornosť aj pohoršenie po celom svete a častá snaha rôznych aktivistov ochraňujúcich mravnosť či práva zvierat o ich zatvorenie priťahuje k nemu možno viac zvedavcov ako milovníkov umenia. To sa týkalo aj bratislavskej výstavy v jednom nákupnom stredisku, kde protestujúcich aktivistov Slobody zvierat násilne vyviedla ochranka a kolegovia z prítomných televízií sa tešili z vynikajúcich záberov.
Nitsch myšlienkovo nadväzuje na odkaz Nietzscheho, Freuda a Junga, za stále aktuálnu považuje psychoanalýzu a jej snahu dostať na povrch všetko, čo je potlačené. Prostredníctvom umenia nechce rozšíriť verbálnu, ale zmyslovú psychoanalýzu, s radosťou prelamuje hranice tabu zahmlievajúceho všetko, čo súvisí so sexom, nahotou alebo so smrťou. Na rozdiel od umelcov, ktorí vystavujú len výsledky svojho hľadania, sa snaží ukázať celý proces. Konzumentom mäsa predvádza vnútornosti a krv zvierat, staré mystické obetné obrady spája so súčasnými kresťanskými prvkami. Východiskom pre neho je abstraktný expresionizmus povojnového obdobia a viedenský akcionizmus šesťdesiatych rokov, pričom osobne zostal jeho jediným dôsledným pokračovateľom. Odjakživa sa zaoberal krvou, sťahovaním zvierat z kože a trhaním mäsa. Jeho životným dielom je Divadlo orgií a mystérií, považované za novú formu celistvého umeleckého diela zahŕňajúcu maliarstvo, divadlo a hudbu. Akčné divadlo trvá šesť dní a pozostáva okrem scén ukrižovania či nanebovstúpenia aj z inscenovaného verejného zabíjania zvierat a následnej manipulácie s ich vnútornosťami a krvou. Ani táto čudesná zábavka povýšená na umelecký zážitok sa nemusí sťažovať na nedostatok záujemcov. Možno tu platí niečo podobné, ako sa tvrdí o pornografii: ktovie, čo by tí ľudia robili namiesto toho, nech sa len radšej pozerajú....
Telo ako dôkaz
Ľudské telo je pre mnohých výtvarníkov stredobodom tvorby už niekoľko desaťročí. Tento prúd získal významné impulzy v obdobiach detí kvetov, špeciálne na rodovú problematiku sa zamerali mnohé feministické autorky. Umelci milujú škandály, a táto téma ich k sebe priam priťahuje. Čerstvým a viacnásobným príkladom je posledné udeľovanie Turnerovej ceny. Víťazom sa stal transvestita Grayson Perry provokujúci svojimi satirickými glazúrami vrátane výjavov z tabuizovaného sveta pedofílie. Očakávanými víťazmi však boli bratia Chapmanovci a ich súsošia znázorňujúce napríklad pár oddávajúci sa orálnemu sexu či naturalisticky znázornené zvyšky ľudských tiel obžierané červmi, hmyzom a potkanmi. "Trochu detinsky sa snažia provokovať. Pritom však provokatívni vôbec nie sú," vyjadrila sa na ich adresu jedna kritička. Ich diela sa však dočkali najväčšieho mediálneho ohlasu a splnili tak zámer a imperatív doby. O kom sa nehovorí, ten akoby ani nebol.
Výstava o ľudskom tele aj na Slovensku
Pohľad do tajomnej krajiny ľudského tela ponúka netradičná a miestami i šokujúca výstava pod názvom V koži viazané, ktorú včera otvorili v SNM -- Múzeu kultúry Maďarov na Slovensku na Žižkovej ulici v Bratislave. Výstava vznikla v Maďarsku, v spolupráci Múzea Dezsőa Laczkóa vo Veszpréme a Múzea Ignáca Tragora vo Váci a prezentuje ľudské telo zo všetkých možných aspektov. Tvoria ju multimediálne projekty, fotoinštalácie i muzeálne predmety, rakvy, kostry, zbrane, lekárske prístroje a pomôcky, výtvarné diela. V Brämerovej kúrii divák nájde pozostatky avarského pohrebiska, odkrytie krypty z 18. storočia, digitálna filmová sekvencia i analýza tendencií plastickej chirurgie a večnej túžby po dokonalom a nesmrteľnom tele, súčasné trendy tetovania a piercingov. Autor scenára výstavy Péter Tóth G., ktorý o ľudskom tele prednášal na univerzite v Pécsi, pri tvorbe siete projektov V koži viazané oslovil rôznych odborníkov -- výtvarníkov, historikov, etnografov, psychológov, literárnych vedcov a kunsthistorikov. V Bratislave bude do konca mája vystavená tretia časť projektu. (TASR)