Jednou z najväčších udalostí literárnej sezóny 2002 sa stalo vydanie knihy Roger Krowiak. Jej výnimočnosť spočíva hneď v niekoľkých veciach: ide o dielo tímu špičkových slovenských autorov doplnené skvelými ilustráciami a veľkoryso graficky koncipované. Vydavateľstvo LCA po desiatich rokoch oprášilo hit zadnej strany týždenníka Kultúrny život. Východoeurópska bondovka má však svoje korene ešte v dávnejšej minulosti.
"Pokiaľ ide o prístup k dobrej lektúre, boli sme tak trochu Čenkovej deti. Zháňali a objavovali sme svoje poklady naozaj lačne a obskúrne. Niektoré už ani neobjavíme. A tak sme sa rozhodli, že všetko, čo nám kedysi vzali, si na staré kolená sami napíšeme." Vyznanie Petra Uličného vystihuje príčiny vzniku tejto knihy. Žánrom ako detektívka, triler či akčný román, sa u nás nikdy príliš nedarilo. A tak sa v roku 1992 spisovatelia Peter Pišťanek a Dušan Taragel na základe ponuky Kultúrneho života rozhodli stvoriť postavu superagenta Krowiaka a nechať ju vyčíňať na území Svätoplukovom. Postupne nakazili ďalších autorov, z ktorých treba okrem Uličného spomenúť ešte Viliama Klimáčka, Martina Ciela a Igora Otčenáša. Úplne kľúčové však bolo získanie vtedy neznámeho výtvarníka Jozefa Gertliho, ktorého dnes väčšina ľudí pozná pod pseudonymom Danglár. Ten dobrodružstvá elitného agenta obdaril pôsobivými ilustráciami (kniha vyšla v netradične veľkom formáte, aby si ich čitateľ mohol plne vychutnať). Ako dokonca spomína Taragel: "Nikto nedokázal nakresliť kopy mŕtvol, zbrane a krásne ženy lepšie ako Danglár. Dovolím si dokonca tvrdiť, že keby Krowiaka neilustroval on, celý román by sa skončil niekde v polovici, opustený znechutenými autormi i čitateľmi."
Hneď od začiatku bolo jasné, že hlavná postava bude niečo medzi Jamesom Bondom a Limonádovým Joem. V Kultúrnom živote postupne vychádzal román Vlastnou zbraňou zblízka a neskôr séria poviedok s názvom 50 príbehov Rogera Krowiaka. Román je kolektívne dielo: na konci každej kapitoly autor načrtol dej najbližšieho pokračovania a jeho nasledovník si s tým musel poradiť (dôsledkom bol sled autorských "naschválov" rôzneho druhu). Krowiakove príbehy sú písané na spôsob americkej drsnej školy, kúzlo im dáva fakt, že sa odohrávajú v (ne)známych reáliách. Bratislava ako morský prístav, ktorého pobrežie lemuje veniec vyhasnutých sopiek, nukleárne laboratórium v Horných Orešanoch... všetci autori sa pri písaní dobre zabávali a text zaplnili svojimi obľúbenými témami. Celé to na prekvapenie dohromady funguje s minimom hluchých miest. Rovnako dobre sa číta aj poviedková séria, ktorá sa napriek názvu končí číslom 19. Ostrov nezávislého myslenia za silnejúceho mečiarizmu v roku 1993 totiž nedal spávať vtedajšiemu ministrovi kultúry, ktorý časopisu jednoducho nepridelil rozpočtovú dotáciu. Krowiakova prvá misia na Slovensku sa skončila s posledným číslom. Už o rok neskôr na stranách denníka SME však prichádza znova. Tentoraz v podobe komiksu, v ktorom zmizla hlavná zásada pri písaní prvých dielov -- nepolitizovať. Doba si vyžadovala jednoznačný názor, a ten sa zhmotnil do rafinovanej vizuálnej pomsty (v úlohách zločincov nie je ťažké spoznať vtedajšiu vládnucu garnitúru). Po krátkej epizóde sa Krowiak stiahol na niekoľko rokov do ústrania.
Dnes sa vracia s rovnakým elánom ako kedysi. Okrem dokončenej novely Ruské leto kniha obsahuje Prílohy, z ktorých sa čitateľ dozvie takmer všetko podstatné o okolnostiach jej vzniku. Na nekonvenčnom krste knihu do života pomohla uviesť aj striptízová tanečnica. Bolo to presne v duchu sviežeho dielka, ktoré je určené nielen na čítanie, ale aj na pozeranie. "Predstav si svoju budúcnosť, pretože ju už nezažiješ," hovorí Krowiak svojej obeti. Jeho dobrodružstvá môžu čitatelia (znovu) zažívať už mesiac.
StoryEditor