World music sa dá vlastne chápať ako jeden z typických symbolov globalizácie -- približne desať rokov sa pod týmto označením spájajú rôzne hudobné žánre do jedinečnej zmesi, ktorej základom je etnická hudba. Ako chutí kokteil mixujúci svety balkánskej dychovky a klasickej hudby?
Pre obyvateľov krajín na území bývalej Juhoslávie sú trúbky a veľké tuby to isté, čo pre nás husle a fujary. Kým na začiatku 20. storočia sa po New Orleanse promenádovala džezová dychovka a hrala kultivované pochody, jej kolegovia v balkánskych dedinách mastili melódie s tureckým koloritom v strhujúcich rytmoch. Typická ľudová hudba má na dvoch kontinentoch rôzne podoby, existuje však už dávno (hoci tú balkánsku pre svet museli objaviť až filmy Emira Kusturicu). Macedónska dychová úderka nazvaná Kočani orkestar je typickým príkladom združenia hudobníkov -- rodinných príslušníkov, resp. susedov, ktorí sa dali dokopy s cieľom hrávať na svadbách a iných oslavách. Práve ona hrá v kultovom Kusturicovom filme Underground nezabudnuteľnú hitovku Kalašnikov. Okamžitý obrovský úspech umožnil veselé cestovanie a nahrávanie regulárnych albumov. Na rozdiel od iných porovnateľných dychoviek, Kočani orkestar sa snaží predvádzať macedónsku hudbu vo všetkých jej podobách, nielen tradičných. Na albume Gypsy Mambo (Materiali Sonori 1999/Wegart) ju napríklad skombinoval, ako už z názvu vyplýva, s džezovým tancom mambo. Práve takéto nečakané kombinácie sú typické pre world music. Na albume z tohto roku nazvanom Ulixes sa Kočani orkestar spojil s talianskym súborom Harmonia ensemble, ktorí tvoria hráči s klasickými nástrojmi i školením. Viac ideovo než zvukovo dva rôzne hudobné svety prepojil nápad zhudobniť bájne putovanie antického Odyssea. V desiatich skladbách sa originálnym spôsobom mieša zvuk dychovky a komorného súboru -- keďže všetci hudobníci disponujú skvelou hráčskou technikou, vznikajú až športové minisúboje, keď napríklad klarinet preberie sólo trúbky alebo violončelo sprevádza preludujúci saxofón. Rýchle kusy s množstvom improvizácií sa striedajú s baladickejšie poňatými komponovanými skladbami a ani si na prvýkrát neuvedomíte, že počúvate dva svety, ktoré ste doteraz boli zvyknutí vnímať oddelene. Hudobníci raz idú všetci naraz, v iných pasážach sa obmedzia len na duetá, väčšinou však dlho nevydržia v pomalých tempách. Celá nahrávka znie s takým drajvom, že aj tým, ktorí tanec obvykle odmietajú, začne zvoľna rytmicky pošklbávať telom. Odysseovský album, ktorý je v neposlednom rade možné chápať aj ako symbol znášanlivosti rôznych kultúr, sa dá kúpiť vo vybraných bratislavských predajniach, mimo hlavného mesta je najlepšie dostať sa k nemu cez internet (www.wegart.sk).
StoryEditor