Pri slove láska sa vraj vždy rozochveje srdce ženy. No pri jeho nadmernom používaní sa môže zmeniť na kameň, ktorým sa po dvadsiatich rokoch súžitia manželia navzájom mlátia. No keď sa priveľa rozpráva o láske, môže ísť aj o serióznu vedeckú štúdiu. Rizikom mnohých vedeckých rozborov však je, že čitateľ musí vopred prejsť prinajmenšom rýchlokurzom čítania abstraktných textov, preplnených ťažkými vetnými konštrukciami a suchopárnou vedeckou štylistikou. Platí to aj pre jednu z najlepších sociologických prác o láske, ktorou je kniha z ponuky pražského vydavateľstva Prostor Láska jako vášeň od nemeckého autora Niklasa Luhmanna.
Pri hľadaní odpovede na to, čo to vlastne láska je, sa Luhmann zameral na analýzu milostných románov 17. a 18. storočia, keď dochádzalo k najvýraznejším zmenám v chápaní lásky. Lásku nechápe iba ako pocit, ale najmä ako "symbolický kód, ktorý informuje o tom, ako je možné úspešne komunikovať aj v prípadoch, keď je to skôr nepravdepodobné". Tento druh kódu podporuje vytváranie príslušných citov, ktoré bývajú označované ako láska. Väčšina ľudí by bez tohto kódu k žiadnemu milostnému citu nikdy nedospela. Napríklad Angličanky, tušiace blížiaci sa sobáš, napodobňovali vzory z románov, vďaka čomu začali očakávať viditeľné znaky lásky. Až potom mohli vedome odhaliť, čím vlastne láska je. Literárna tradícia má však aj mätúce dôsledky. Nevytvára iba jeden model toho, ako by mala láska vyzerať, ale množstvo, často aj protikladných vzorov. Od predstavy čistého netelesného vzťahu až po model vášnivého sexuálneho súzvuku. Vďačným príkladom je pre Luhmanna porovnanie dvoch literárnych tradícií. Francúzske romány vytvárali dlhodobo predstavu vášnivej lásky, ktorá v 18. storočí plne absorbovala aj sexualitu, na rozdiel od Angličanov, ktorí ospevovali manželskú lásku a partnerstvo, predovšetkým vo význame spoločníctva. Postupne z oboch tradícií prevahu získali Francúzi, hoci puritánski Angličania sa najviac zaslúžili o spojenie ideálov lásky a manželstva. Ale oba prípady svorne odmietajú vidieť lásku ako chorobu a vytvorili základ dnešného chápania manželstva, ktoré vraj vzniká z hlbokého citu a silného vášnivého vzplanutia.
Dôležitým vo vzťahu lásky je vytvorenie spoločného súkromného sveta, t. j. takého, kde každý môže maximálne prežívať svet toho druhého. Totiž iba tak môže vidieť seba samého vo svojom postavení milovaného. Láska je podľa Luhmanna jedným z hýbateľov spoločenského života, predovšetkým preto, lebo umožňuje komunikáciu v nepravdepodobných situáciách. Vlastne umožňuje komunikáciu, bez ktorej sa nemôžu tvoriť žiadne spoločenské celky. Médium láska teda nie je citom, ale predovšetkým komunikačným kódom, podľa ktorého pravidiel môžeme vyjadrovať, tvoriť či predstierať city, pripisovať ich iným alebo ich popierať, a tým všetkým zaujímať určitý postoj k dôsledkom takejto komunikácie. V láske nejde o totálnu, ale univerzálnu komunikáciu, a to v zmysle priebežného rešpektovania partnera vo všetkých životných situáciách a v stálom rozširovaní obsahu každej komunikácie o to, že je to "pre neho".
Rizikom a tragédiou lásky je, že je asymetrická. Jeden musí konať, musí byť činný, pretože je postavený pred nutnosť voľby, zatiaľ čo ten druhý, milovaný, iba prežíva, očakáva stotožnenie so svojím prežívaním a projektuje. Je to paradoxne obrátená informačná výmena, lebo ide o prenos prežívania na samotné konanie. Nemusí ísť o fatálnu asymetriu prežívania a konania, pretože láska zahŕňa aj možnú ústretovosť: môžeme sa riadiť podľa prežívania druhého, hoci tomu ešte zodpovedajúcim spôsobom nekonal, hoci ešte nevyslovil žiadne želania a neprebral úlohu toho, kto za niečo zodpovedá. A v tomto rozhodnutí prekonať nepravdepodobnosť spočíva láska. Knižka nechce idealizovať, často sa drží až priveľmi pri zemi. Manželstvá sa uzatvárajú v nebi, ale rozchádzajú sa v aute, konštatuje Luhmann. "Pretože ten, kto šoféruje, sa orientuje podľa situácie a ide ako si myslí, že najlepšie vie, ale ten, kto ide s ním a pozoruje ho, má dojem, že spôsob jazdy sa ho týka a vysvetľuje si to vlastnosťami vodiča. Môže konať iba jediným spôsobom, totiž komentovať a kritizovať, a nie je pravdepodobné, že dosiahne zhodu s vodičom." V intímnych vzťahoch sa takéto situácie stávajú testom, či druhý pri konaní vychádza z môjho, a nie zo svojho sveta. Keď sa blokuje komunikácia, manželstvo je ohrozené. K pretrvávaniu manželstva, ktoré vzniklo z lásky, je preto nutný opravný mechanizmus, ktorým je dnes možnosť rozvodu. Ten ukazuje, či láska v manželstve obstojí.
StoryEditor