Rozprávky dodnes lámu rekordy v sledovanosti, ako kedysi v návštevnosti pri premietaní v kinách. Bodujú v najrôznejších anketách a rebríčkoch popularity, kde sa umiestňujú na tých najvyšších priečkach, kritici ich ale v minulosti vôbec nešetrili.
Filmový publicista Miloš Fikejz prešiel dobové reakcie a prináša výber z nich, uvádza idnes.cz. Fotografie a najhoršie kritiky si pozrite v galérii.
Zatiaľ čo niektoré z nich považujeme dnes za klasické diela svojho žánru, v čase premiérového uvedenia sa veľakrát nedočkali od kritiky jednoznačne kladného prijatia. Skúsme pátrať u tých notoricky známych titulov, ako ich hodnotila dobová kritika a čím si vyslúžili odmietavé hodnotenie.
Musíme však mať na zreteli, že už ich samotná realizácia prešla schvaľovacím utrpením, pri ktorom museli tvorcovia čeliť predovšetkým ideologickým tlakom. Výsledný tvar je teda výsledkom značných kompromisov.
Pyšná princezná
Už u priekopníckej Pyšnej princeznej (1952), ktorá sa postupom rokov stala vzorom pre ďalších tvorcov, sa vtedajšie kritiky a recenzie v názoroch veľmi rozchádzali. Film dokonca vyvolal ostrú polemiku na stránkach časopisu Kino, kde dvaja poslucháči FAMU V. Petrů a J. Prošek (podľa archívnych záznamov FAMU, ani jedno z týchto mien nefiguruje medzi bývalými študentmi tejto filmovej školy) reagovali na celkom priaznivú recenziu Jaroslava Šikla.
Vo svojom veľmi kriticky vyhrotenom príspevku nazvanom Za národnosť vo filmovom umení, videli zásadné nedostatky takmer vo všetkých komponentoch filmu. Odmietavo sa vyslovili k ideovej koncepcii, k poňatiu všetkých hlavných i vedľajších postáv, k výtvarnej štylizácii či hudobnej zložke.
Pre ilustráciu stačí uviesť aspoň niektoré názory: "Tvorcovia pri realizácii postavy kráľa Miroslava, celú jeho charakterovú čistotu a vnútornú krásu prekryli vonkajšou efektnou príťažlivosťou. Kráľovskú vznešenosť vytvárali nasladnutým a ničnehovoriacim úsmevom. Pri styku s ľudom, kráľ štedro rozdáva povrchné a nekonkrétne rady do života. V scénach, ktoré vyžadovali mocnársku vášeň, mladícke nadšenie a zaujatie, prejavoval sa Rážov Miroslav ako zmäkčilý a dokonca senilný typ".
Nevôľu vyvolal aj hudobný sprievod snímky: "Operný prológ a epilóg filmu nie sú organicky spojené s dramatickou líniou, vymykajú sa celej koncepcii diela a sú k ostatnému deju prilepené". Vadil im aj moderný charakter piesní a skladateľom bolo vyčítané, že mali viac čerpať z národných piesní.
Výhrady mali aj k architektovi riešenia interiérových stavieb: "Bolo by mu prospelo, keby sa viac poučil z rozprávok Boženy Němcovej a nie z Cocteauových a Duvivierových dekadentných filmových básní (použitie vlajúcich závesov je bez výhrad prevzaté z filmov Kráska a zviera a Jej prvý ples). Že toto prostredie vytváralo neštátnu atmosféru, nie je potrebné dodávať ".
Bol raz jeden kráľ
Početnými výčitkami zahrnuli kritici aj nasledujúcu rozprávku Bol raz jeden kráľ (1954). Zhodovali sa najmä na tom, že všetko ovládol svojím živelným, výbušným a temperamentným herectvom Jan Werich v postave kráľa Ja Prvého, ktorý si všetko podriadil svojim potrebám a požiadavkám a zatlačil všetko ostatné do pozadia.
Princezná so zlatou hviezdou
Za veľké sklamanie označila unisono kritika rozprávku Princezná so zlatou hviezdou (1959) a len ťažko chápala, že sa toho debaklu mohol dopustiť známy Martin Frič. "Je nám úprimne ľúto, že recenzie tohto nového filmu by sa dali zhrnúť do jediného slova n e s ú h l a s í m e", hlása kritik pod šifrou (bc) v Poľnohospodárskych novinách 24. 12. 1959.
Šialene smutná princezná
To, čo dnes práve na nich oceňujeme za prínosné a inovatívne, vtedy narazilo na nepochopenie. Postihlo to aj hudobnú rozprávku Šialene smutná princezná (1968).
Tri oriešky pre Popolušku
Pomerne ústretovú odozvu normalizačných kritikov zožala koprodukčná rozprávka Tri oriešky pre Popolušku (1973), značne mediálne propagovanú už počas natáčania. Iba ojedinele sa ozvali trochu kritickejšie hlasy.
V tejto malej exkurzii do minulosti sme sa venovali počinom z doby, keď filmové rozprávky boli nedostatkovým tovarom a ich tvorcom chýbali s týmto žánrom skúsenosti. Aj napriek tomu sa im podarilo položiť solídne základy tradície, na ktorú posledné roky skôr s rozpačitými výsledky nadväzujú ich nasledovníci.