Renomovaného hudobného kritika Georga v rakúskom filme Wilde Maus (Divoká myš) vyhodia z práce. Má päťdesiat rokov. Vydavateľ si ho zavolá na koberček a kritik mu pri výmene názorov povie, že šéf je malý človek bez názoru, ktorý len opakuje príkazy zhora ako papagáj. Kritikov osud je tým spečatený. Ukáže sa, že vydavateľstvo ho vlastne nepotrebuje, dôležitejšie sú pre neho lifestylové časopisy a iné typy článkov než celostránkové umelecké kritiky. Dve mladé hudobné kritičky, ktoré vydavateľ dosadí za rovnaký plat na kritikovo miesto, zaplnia stránku rovnako dobre ako odborne cenený Georg.
Ten sa však nechce len tak vzdať. Rozhodne sa šéfa vydavateľstva prenasledovať a terorizovať, zaobstará si dokonca zbrojný preukaz. Svojej žene o vyhadzove nič nepovie. Manželka má po štyridsiatke a rozhodla sa otehotnieť. Georg musí chodiť pravidelne domov vykonávať prácu muža, len čo mu žena oznámi, že má ovuláciu. A tak sa novým domovom kritika stáva prostredie lunaparku, zvlášť atrakcia zvaná "Wilde Maus", horská dráha, kde nájde prácu natieračov. Dokonca sa tu zoznámi sa s rumunským dievčaťom, ktoré by rado zostala v Rakúsku.
Hlavnú úlohu rakúskeho vyhodeného kritika hrá Josef Hader, známy rakúsky herec a kabaretný umelec. Svoj film prvýkrát vo svojej kariére aj režíruje. Jednou z Haderových rolí v minulosti bol vo filme Žlté čerešne policajt, ktorý sa zoznámi s Češkou. Tá žije v Rakúsku ilegálne, rovnako ako Rumunka. A podobne ako v Žltých čerešniach, kde Hader uteká do Čiech a končí tu svoj život, uteká v novom filme do hôr a pokúsi sa o samovraždu.
Ako by sa situácia po šestnástich rokoch opakovala: nezamestnanosť, bezvýchodiskovosť života, láska k ilegálnej imigrantke, život so všetkými jeho trápeniami. Film Wilde Maus premietli na 67. Berlinale v medzinárodnej súťaži.
Bravúrne pokračovanie kultovej snímky
Tohtoročné Berlinale núti človeka porovnávať a spomínať. V britskom filme Trainspotting 2, ktorý bol uvedený v hlavnom programe mimo súťaž, si divák spomenie na štyroch nesmrteľných hrdinov z pôvodného Trainspottingu z roku 1996 - Rentona, Francisa Begbieho, Sick Boya a Spuda. Dnes sú starší, rozvážnejší a pracujú v pornobiznise. Režisér Danny Boyle nám spomienku na pôvodných mladších hrdinov okorení bleskovou retrospektívou z prvého dielu a dokonca sa vracia krátkymi zábermi aj do ich detstva. Bravúrny, majstrovsky natočený film bude iste patriť k ďalším kultovým filmom a k tým filmovým pokračovaniam, ktoré sa podarili ešte lepšie ako to, čo bolo na začiatku.
Piata loď a Masaryk vo svetovej premiére
A porovnávať sa dá dnes aj to, čo bolo v Berlíne pred dvadsiatimi rokmi v českom a slovenskom filme. Zatiaľ čo v deväťdesiatych rokoch často slovenský alebo český film v Berlíne úplne chýbal, tento rok sa ich urodila celá kopa. Poľsko-česko-slovensko-nemecký film Agnieszky Hollandovej Cez kosti mŕtvych mala svetovú premiéru v medzinárodnej súťaži v nedeľu večer, ďalej v oficiálnom programe beží slovensko-česká koprodukcia Ivety Grófovej Piata loď v programovej sekcii Generácie Kplus a česko-slovenský koprodukčný film Masaryk v réžii Julia Ševčíka vo zvláštnom uvedení.
Berlinale v dobe železnej opony zohralo silnú politickú úlohu a zohráva ju aj teraz. Už niekoľko rokov za sebou festival svojimi filmami zdôrazňuje, že stret civilizácií je niekde úplne inde ako medzi Západom a Východom. A pritom to bolo práve Berlinale, ktoré sa intenzívne venovalo otázkam Západu a Východu v čase, keď sa festival odohrával v Západnom Berlíne. Vybrané filmy festivalu už niekoľko rokov za sebou podčiarkujú, že utópie komunizmu a kapitalizmu sú dávno preč a nová utópia zatiaľ nevznikla.
Festival rieši aj Trumpa
Významní herci sa na začiatku festivalu pravidelne stretávajú s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a preberajú s ňou politické otázky. Tento rok to bol Richard Gere, ktorý s ňou prehovoril na tému Tibetu. Gere Berlín navštívil primárne kvôli súťažnému filmu. V nemastnom neslanom súťažnom filme The Dinner hrá vysoko postaveného amerického politika, ktorého syn sa zúčastnil útoku na bezdomovkyňu. A nebývalý morálny politik sa rozhodne, že kariéra guvernéra pre neho nie je zaujímavá, radšej sa jej vzdá. Zatiaľ čo jeho brat, ktorého syn sa útoku tiež zúčastnil, má strach, že na svete je stále viac vojen, klamárov a násilníkov a prepadá depresii.
A ako bolo v minulých rokoch zvykom Berlinale vyjadrovať sa k súčasnej svetovej situácii, mnoho filmárov sa tento rok vyjadrilo k novozvolenému americkému prezidentovi. Donald Trump plní články týkajúce sa filmového festivalu najmä svojím zámerom postaviť na mexickú hranicu múr. Kto ale čítal nemecké noviny podrobnejšie, videl okrem článkov proti Trumpovi aj analýzy toho, ako Európa plánuje nové múry proti utečencom, ako sa jednotlivé európske krajiny oddeľujú a silnie v nich nacionalizmus. Rovnako tak ako v Amerike. Ale aj to, ako najsilnejšia európska krajina - Nemecko hľadá k Donaldovi Trumpovi cesty a sonduje možnosti stretnutia. Avšak kritizovať Donalda Trumpa sa v umeleckých kruhoch stalo módou a stranou nemôže zostať ani filmový festival.