Jednou z edícií pražského vydavateľstva Slon sú aj Základy sociológie. Táto edícia prináša prehľad jednotlivých disciplín sociologického bádania, zoznamuje čitateľov s ich doterajšími výsledkami, ale tiež s rozdielnymi názormi na jednotlivé problémy. Zámerom edície je poskytnúť sociológom aj širšej odbornej verejnosti a ďalším záujemcom informácie o aktuálnom stave poznania spoločnosti. V roku 2001 vyšli v rámci Základov sociológie dva tituly. Prvým je kniha Michala Hrčku Sociálne deviácie a druhým je nové vydanie Sociológie byrokracie a organizácie autora Jana Kellera, ktorá po prvý raz vyšla pred piatimi rokmi.
Slová ako deviácia alebo deviantný používame často. V bežnej reči týmito slovami označujeme niekoho alebo niečo, čo sa líši od normálu, od toho, čo považujeme za bežné, zvyčajné. Zväčša pri tom myslíme na sexuálne odlišných ľudí, na kriminálnikov alebo na ľudí užívajúcich drogy. Spolu s týmito slovami automaticky preberáme aj negatívny pohľad na týchto ľudí. Laický pohľad by mohol zjednodušene znieť: deviantný = zlý, chybný, nehodiaci sa.
Odborníci sa naopak snažia o neutrálny pohľad. Deviácia je všeobecnou vlastnosťou. Vyskytuje sa v prírode i v spoločnosti, vo všetkých zložitejších javoch, ktoré sa vyznačujú určitým stupňom variability. Určitá miera odchýlky od normálneho nadobúda deviantný charakter. U človeka existujú deviácie v oblasti telesnej stavby, psychických funkcií, sociálneho postavenia, správania sa a ľudských spoločenstiev.
Normalita a deviácia nie sú protikladné kvality určitého javu. Jeho jednotlivé prípady predstavujú stupnicu miery odchýlky od normálneho stavu k deviácii. Až určitá miera odchýlky od normálu znamená deviáciu. Patologická nie je existencia deviantných prípadov, ale až ich nadmerný počet.
Jednou zo základných vlastností a zároveň jedným zo základných problémov deviácie je jej relativita. Deviácia je charakterizovaná faktom odchýlky od normálu, bez toho, aby bolo nutné špecifikovať o akú normu ide, kto alebo čo sa od nej odchyľuje, či je odchýlka malá alebo veľká, pozitívna alebo negatívna. Deviácie tiež môžu byť chápané odlišne v rôznych spoločnostiach, kultúrach, sociálnych skupinách a historických obdobiach.
Podobne ako deviácia, aj pojem byrokracia sa používa inak v bežnej reči a inak v jazyku sociálnych vedcov. Pod byrokraciou máme väčšinou na mysli chorobu organizácií, ktorá spôsobuje ich neúčinnosť, nezrozumiteľný a veľmi zdĺhavý spôsob vybavovania pomerne jednoduchých záležitostí. Rovnako ako deviácia, ani pojem byrokracia nie je jednoduchý.
Byrokracia vyvoláva i u tých, ktorí ju študujú, protikladné reakcie. Jedna skupina považuje byrokraciu za prejav najvyššej racionality v oblasti správy a koordinácie ľudských aktivít, druhí v nej vidia osudné ohrozenie ľudskej slobody.
V dnešnom svete sa stále väčšia oblasť ľudských aktivít uskutočňuje organizovane. Umelými prostriedkami koordinácie aktivít väčšieho počtu ľudí za určitým účelom sú formálne organizácie. Ich formálnosť spočíva v tom, že princípy ich fungovania si sú podobné bez ohľadu na to, či zabezpečujú obranu, výrobu alebo starostlivosť o chorých.
Závažným problémom formálnych organizácií je fakt, že často práve opatrenia, zavedené s cieľom zvýšiť účinnosť organizácie, navodzujú stav, ktorý túto činnosť tlmí alebo ju priam odvádza od stanovených cieľov. Byrokracia býva často vedľajším paradoxným produktom snáh, ktorých cieľom bola optimalizácia a racionalizácia veľkých organizácií.
Tak ako v prípade deviácie a normality, ani v prípade byrokracie a racionality nejde o dva úplné protiklady. Byrokracia vzniká zo snahy racionalizovať životné podmienky. Na to sú potrebné isté pravidlá a takisto je dôležité aj ich dodržiavanie. Ľudia sa stávajú byrokratmi až keď sa pre nich dodržiavanie pravidiel stáva cieľom samo osebe.
Dve nové knihy zo Sociologického nakladateľstva prinášajú nový pohľad na tieto oblasti. Autori zoznamujú čitateľov s vývojom a so súčasným stavom výskumu týchto oblastí a zároveň naznačujú teoretické problémy, ktoré sú s týmito témami spojené.
*Michal Hrčka: Sociální deviace. Slon, Praha 2001 *Jan Keller: Sociologie byrokracie a organizace. Slon, Praha 2001, 4. vydanie