Tentoraz zo spolupráce scenáristu Vladimíra Körnera a režiséra Jiřího Svobodu vzišiel trochu zmätený protivojnový apel v sotva priemernej televíznej kvalite. Scenár na Zádušnú obeť našiel v roku 2012 čerstvý riaditeľ vývoja relácií a programových formátov Jan Maxa medzi nerealizovanými projektmi Českej televízie, píšu Lidovky.cz.
„Komisár“ Kňažko
O scenár prejavil záujem režisér Jiří Svoboda a pridal sa k nemu aj kameraman Zániku samoty Berhof - Vladimír Smutný. Na hlavnú úlohu bol opäť vybraný Milan Kňažko. Tentoraz hrá rozvážneho a trochu zatrpknutého komisára Mondla, ktorý na sklonku prvej svetovej vojny prichádza z Viedne, do nemenovaného českého mestečka, aby vypátral páchateľa vraždy mladého dôstojníka.
Podozrivý je z nej židovský mäsiar Kácov. Stopy však vedú štyri roky naspäť, kedy v mestečku vyvádzala skupinka vojakov na dovolenke a zároveň došlo k údajnej samovražde židovskej imigrantky. Jej dospievajúca dcéra Lea musela byť potom hospitalizovaná na psychiatrii a teraz žije v starostlivosti Almy, niekdajšej gazdinej svojej matky.
Alma prevádzkuje hostinec, kde je teraz tiež ubytovaný komisár Mondl. Čoskoro po jeho príchode dochádza k ďalším vraždám, zároveň sa vynára aj existencia akéhosi tajného bratstva, ku ktorému zavraždení patrili.
Komisár sa citovo zbližuje s živočíšnou Almou, a tiež ho dojíma zádumčivá Lea, ktorá bez prestania smutne hrá na husle a berie morfium. V mestečku rastie protižidovská nálada, ktorej nakoniec padne za obeť nevinný Kácov ...
Snahou zobraziť český antisemitizmus za Rakúska-Uhorska, upozorňuje Zádušná obeť na nedávno uvedenú minisériu Zločin v Polné. Tá sa však opierala o skutočné historické udalosti a priniesla dostatočne silnú výpoveď.
Zostrih pohrôm a márna snaha
Tvorcovia Zádušnej obete sa naproti tomu rozhodli povýšiť svoju vratko postavenú detektívku na protivojnové posolstvo ľudstva. Takže Svobodov film je korunovaný zostrihom pohrôm, ktoré v 20. a 21. storočí spôsobili vojnoví štváči a nápisom konštatujúcim, že vek rozumu pominul. (Kedy a kde mal taký čas panovať, už však titul nespresňuje.)
Nejde o to, že by Jiří Svoboda nemohol vyjadriť svoj názor na aktuálnu situáciu vo svete a prirovnať ju k stavu, ktorý zrodil prvú svetovú vojnu: nebol by sám a nebol by bez argumentov. Lenže rozprávaný príbeh s týmto apelom drží pokope len silou režisérovej vôle, nie svojim prirodzeným a zreteľným vyznením.
Snaha na hlbšej úrovni prepojiť prvú svetovú vojnu (a všetky vojny, ktoré nasledujú) so zločinom, o ktorý vo filme ide, je nepodarená a márna. Na začiatku aj na konci snímky osudovo zaznie veta: „Prečo to všetko? Snáď len preto, že mier trval príliš dlho a ľudia sa už nemohli dočkať, až budú zabíjať ... "- dobre, ale práve toto sa v príbehu samotnom nijako znateľne neprejavuje alebo to rozhodne nie je presvedčivo predvedené.
Vlastne sa do deja takmer nepremieta ani realita priebehu svetovej vojny, ktorá má pritom byť tak určujúcou; snáď dokonca zámerne je Zádušná obeť zvláštne ahistorická a ignoruje napríklad českú otázku v rútiacej sa monarchii.
Svobodova snímka oplýva situáciami, akoby obťažkanými myšlienkovým či poetickým presahom, v skutočnosti však len prázdno prepiatym. Postavy sú v takých scénach odsúdené na nepresvedčivé a štýlovo rozkolísané etudy bez ohľadu na to, akí kvalitní sú herci, ktorí ich stvárňujú.
Utlmiť farby a zastrešiť sa poetikou filmu „noir“ potom príliš nepomôže. Možno že až zase televízni manažéri nájdu v regáloch nejaký nerealizovaný projekt, mali by sa zamyslieť, či to náhodou nemá svoj dobrý dôvod.
Zádušná obeť: ČR 2017:
- Réžia: Jiří Svoboda
- Scenár: Vladimír Körner
- Uviedla ČT 1, 9. 4.2017