Naomi Parker-Fraleyová spomína na prvý moment, keď sa uvidela na kultovom plagáte ´Rosie the Riveter´(Rosie Riveterová): "Pomyslela som si, že vyzerá ako ja, ale nikto si to nevšimol."
Všetko sa zmenilo v roku 2009, keď sa teraz už 95-ročná Naomi a jej sestra Ada Wyn Parker-Loyová - stretli v Národnom historickom parku Rosie Riveterovej (NHP) a všimli si fotografiu Parker-Fraleyovej, ako je hrdo zobrazená na plagáte. Boli však o to viac prekvapené, keď v titulku pod fotografiou našli niečo ešte šokujúcejšie, píše People.
"Nemohla som tomu uveriť. Na fotografii som bola ja, ale v titulku bolo meno niekoho iného, a to nejakej Geraldine," spomína. „Bola som v šoku.“
Známa tvár a pod ňou neznáme meno
Fotografia zobrazovala, vtedy ešte 20-ročnú Parker-Fraleyovú v jej charakteristickej bodkovanej červeno-bielej šatke, v ktorej pracovala na sústružníckom zariadení počas vojny. Snímka bola zachytená v roku 1942 fotografom na námornej leteckej stanici v Alamede v Kalifornii. Okamžite sa dostala do novín a časopisov, a to celoštátne. "Bolo to v novinách od San Francisca až po Washington," spomína. „Dokonca som dostala list od fanúšika.“ Jej fotografiu si všimol aj umelec J. Howard Miller, ktorý Naomi zobrazil na večnom plagáte, ktorý pozná každý z nás dodnes.
Kto je Rosie?
Táto žena strávila desaťročia bez toho, aby vedela, že ikonou a múzou známeho plagátu bola práve ona. Po rokoch keď konečne spoznala na slávnom plagáte svoju tvár, prišiel moment, keď zistila, že k známej tvári patrí neznáme meno. Meno patrilo Geraldine Hoff Doyleovej. Tá pracovala v továrni v Michigane a bola označená ako "skutočná Rosie Riveterová“ kvôli tomu, že bola tej reálnej veľmi podobná.
Keď sa Parker-Fraleyová dozvedela, že jej fotografia bola až takmer 30 rokov nesprávne identifikovaná, pokúsila sa o uvedenie veci na pravú mieru: poslala novinový výstrižok svojej fotografie a pôvodného titulku vedeniu NHP. Ale bolo príliš neskoro. Miesto „náhradníčky“ Hoff-Doyleovej už malo svoje pevné miesto v histórii. Parker-Fraleyová bola zničená. "Chcela som len vlastnú identitu," hovorí. "Nechcela som slávu ani šťastie, ale chcela som svoju vlastnú identitu."
Jej beznádej trvala až do roku 2015, keď sa stretla s Jamesom Kimblem, profesorom komunikácie na univerzite v Seton Hall v New Jersey, ktorého šesťročný pokus o identifikáciu ženy na fotografii ho priviedol priamo k jej dverám.
"Bola okradnutá o vlastnú časť histórie," hovorí Kimble. "Je bolestné keď takýmto spôsobom prídete vlastne o svoju totožnosť. Je to ako keď vlak opustí stanicu a vy tam len stojíte a nie je nič, čo môžete urobiť, pretože máte 95 rokov a nikto nepočúva váš príbeh."
Keď Kimble navštívil dom v meste Redding v Kalifornii, kde býva Naomi aj so svojou sestrou, netrpezlivo čakal kým mu rozpovie svoj príbeh. To bolo vo februári 2015. Vtedy jej sľúbil, že urobí všetko, čo je v jeho silách, aby jej pomohol.
Profesor zdieľal príbeh Parker-Fraleyovej s akademickým svetom v článku z roku 2016 v časopise Rétorika a verejné záležitosti. Jeho článok a informácie, ktoré v ňom priniesol vzali na vedomie aj ostatní. Teraz bola raz rozvedená a dvakrát ovdovená Parker-Fraleyová, ktorá strávila väčšinu svojho života ako servírka, pripravená na pozornosť. "Ženy tejto krajiny v súčasnosti potrebujú ikony," hovorí. "Ak si myslia, že jednou som, som šťastná."