Dokument Šedá zóna od režisérky Daniely Meressa Rusnokovej bol 27. februára uvedený na prestížnom festivale Doc Fortnight 2025 v Múzeu moderného umenia (MoMA) v New Yorku.
„Názov Šedá zóna sme prevzali z medicínskeho termínu pre špecifické obdobie prematurity (detí narodených medzi 22. až 25. týždňom tehotenstva). Symbolicky vyjadruje aj existenciu na hrane – fyzickej, psychickej, sociálnej a často aj finančnej, v ktorej sa rodiny ocitajú."
"Film hovorí hlasom mamy a jej detí o zázraku života a záchrany extrémne nezrelých novorodencov, a zároveň ukazuje výzvy prežitia v nie celkom pripravenej a akceptujúcej spoločnosti,“ komentuje film režisérka Daniela Meressa Rusnoková.
Sila dokumentu
Režisérka sa zásadným sociálnym témam venuje dlhodobo, zameriava sa na rôznorodosť kultúr aj menšín. Podstatou jej diel býva autobiografická zložka – tzv. „ja“ rozprávanie, venuje sa i dokumentovaniu príbehov ľudí so znevýhodnením a fenoménu deinštitucionalizácie, v ktorých sleduje problémové sféry našej spoločnosti.
Trailer si pozrite vo videu:
Jej najnovší dokument Šedá zóna bol v slovenskej premiére uvedený v súťažnej sekcii Medzinárodného filmového festivalu Cinematik v Piešťanoch a stretol sa so silnou odozvou. Na festivale zaslúžene zvíťazil v sekcii Cinematik.doc. A uspel tiež na 25. ročníku Medzinárodného filmového festivalu dokumentárnych filmov Jeden Svet.
Zásah "do živého"
Režisérka rozpráva príbehy žien, ktoré sa prepadajú v site zdravotníckej starostlivosti. Matka dvoch detí očakáva nový prírastok do rodiny. Pri jednej z pravidelných kontrol sa však objavia komplikácie. Dieťa prichádza na svet predčasne a prináša vážne zdravotné výzvy a potrebu následnej liečby a kompenzačných pomôcok.
Predčasne narodené deti nemajú dostatočne vyvinuté niektoré zo životne dôležitých orgánov. Úspešnosť starostlivosti závisí od úrovne medicíny krajiny. Dokument kladie dôraz na intímny štýl rozprávania v podobe rozhovorov s predčasne narodeným synom. Smutné momenty sú vyvážené prirodzenými scénami, kde sa napríklad deti spolu hrajú alebo varia a čítanými vnútornými monológmi vo forme denníkových zápiskov.
Úprimnosť a otvorenosť Rusnokovej ide až na dreň a jasne poukazuje na to, čo v systéme nefunguje. Nesnaží sa nasilu pátrať po odpovediach, a to ani v čase, keď sa k témam vyjadrujú aj tí, ktorí im nerozumejú.
Producentom filmu je občianske združenie Žudro pod vedením Jany Belišovej, ktorá v minulosti produkovala dokumentárne snímky Cigarety a pesničky (2010, r. M. Šulík, J. Bučka Kovalčíková), Zvonky šťastia (2012, r. M. Šulík, J. Bučka Kovalčíková) a Ťažká duša (2017, r. M. Šulík). Pri vybraných projekciách sú plánované diskusie s odborníkmi. Je dobre byť na film pripravený. Ide naozaj o ťažkú tému.