Dnes, 15. januára, vstupuje do kín historická dráma Štúr. Novinka je desiatym filmom režisérky a scenáristky Mariany Čengel Solčanskej, ktorá sa v posledných rokoch opakovane vracia k príbehom postáv ukotvených v slovenskom historickom vedomí.
Tvorcovia film predstavili už na pondelkovej novinárskej projekcii v Bratislave. Tá sa konala 12. januára, symbolicky v deň, keď si Slovensko pripomínalo 170. výročie Štúrovho úmrtia.
Prvé ohlasy sú rôzne
Prvé ohlasy po premiére sú výrazne rozdielne. Jeden z najbohatších Slovákov, podnikateľ Patrik Tkáč, na sociálnej sieti film odporučil veľmi stručne a bez výhrad: „Štúr je vonku. A každý Slovák by to mal vidieť. Pocítite hrdosť.“
Opačný postoj zaujal historik a publicista Eduard Chmelár, ktorý síce oceňuje výpravu a pokus ukázať dobu očami ženy, no výsledok označuje za premárnenú šancu a kritizuje najmä scenár.
Speváčka Zuzana Smatanová, ktorá sa na okamih ocitla vo filme ako jedna z dám na Uhorskom sneme, zasa píše o „poetickej“ dráme a vysvetľuje, že diváci nemajú čakať dokument.
Štúr ako človek, nie pomník
Kľúčové rozhodnutie scenára je perspektíva. „Rozprávačkou môjho Štúra je Adela Ostrolúcka,“ povedala Čengel Solčanská a dodala, že ženám polovice 19. storočia chýbal verejný hlas, ktorý im chcela filmom aspoň symbolicky vrátiť.
Film tak nestavia len na veľkých historických míľnikoch, ale na napätí medzi tým, čo Štúr „musí“ ako verejná postava, a tým, čo si môže dovoliť ako človek.
Lukáš Pelč, ktorý hrá Štúra a je aj producentom, hovorí o Adele ako o postave, ktorá „zrkadlí“ udalosti okolo Štúra. Podľa neho ide o pohľad, ktorý ho poľudšťuje a komentuje nielen spoločenské, ale aj súkromné vrstvy príbehu.
A práve obsadenie je ďalším signálom, že film chce pôsobiť civilnejšie než školská ilustrácia. Pelč priznal, že zámerom bolo vybrať do titulných rolí menej známe tváre, aby diváci nevideli „seriálové“ typy, ale postavy, ktorým uveria.
Zaľúbená Adela ako rozprávačka Štúrovho príbehu
Čengel Solčanská sa v novom filme vedome vyhla tradičnému „životopisu velikána“. Príbeh sa odohráva očami Adely Ostrolúckej – mladej šľachtičnej, ktorá sa do Štúra zamiluje a cez ktorú film ukazuje jeho verejnú aj súkromnú tvár.
Adela, dcéra majiteľa panstva na Ostrej Lúke, sa so Štúrom stretne v Zemianskom Podhradí. Ľudovít, ktorý sa búri proti pomerom v Uhorsku, však balansuje na hrane zákona. Jeho blízka mu poskytne zázemie a podporí ho aj politicky, no ich plánom vstúpi do cesty revolúcia.
Režisérka zdôraznila, že Štúr je v prvom rade osobnosť, ku ktorej sa dá vzhliadať aj dnes. „Vodu kázal a vodu pil,“ hovorí v súvislosti s tým, že kodifikácia jazyka či verejné pôsobenie mu neprinášali materiálny prospech.
Tvorcovia zároveň otvorene hovoria o hranici medzi faktom a filmom. Kým Štúrova politická a verejná línia má stáť na historických prameňoch, pri Adele režisérka pripúšťa priestor pre fabuláciu – aj preto, že po nej zostalo minimum priamych svedectiev.