Po prehliadke jaskyne či túre v okolitých horách padne veľmi dobre večera v niektorej z reštaurácií v dedinke Ždiar. Známe zimné lyžiarske stredisko má čo ponúknuť aj v lete. Je tu niekoľko desiatok penziónov, a väčšina z nich ponúka aj reštauračné služby. Obec sa nachádza vo výške takmer tisíc metrov nad morom a na miestnej teplote to aj cítiť, napriek tomu sa dá západ slnka odrážajúci sa na horských pláňach vychutnať v týchto mesiacoch aj na vonkajších terasách.
My sme si vybrali reštauráciu Kamzík. Príjemná obsluha v cifrovaných košeliach nám ochotne poradila, čo majú ľudia najradšej. Porcie boli dostatočné a vkusne servírované. Už cesnačka, ktorú sme si dali po namáhavom dni ako prvú, nás správne zahriala a uvoľnila. V menu nenájdete žiadne svetové gurmánske špeciality, pirohy či bryndzové halušky tu však zvládnu na výbornú, podobne ako klasické jedlá z hydiny či rôzne bravčové zbojnícke kapsy alebo baraní guláš.
Ak nie ste autom, určite by ste mali ochutnať miestnu špecialitu -- horec. Ide o klasický destilát, zväčša vodku alebo borovičku, v ktorej je vylúhovaný koreň rovnomennej horskej bylinky. Ten pridáva nápoju charakteristickú horkú príchuť. Problémom je, že horec je dnes chránenou bylinkou, a tak je naozaj problém dostať sa k "pravému" nápoju. Výťažok z koreňa možno kúpiť v lekárni, a takto sa vyrába legálna verzia domáceho nápoja. Vo väčšine reštaurácií a krčiem v Ždiari vám nalejú fabricky vyrobenú vodku či borovičku s výťažkom horca. Na chuti to neskúsený človek veľmi nepozná, a tak sa radšej nepýtajte na fľašku. Ak ju neuvidíte, zostane vám pocit, že pijete pravú "medecínu" z hôr.