Hoci tu spadne najmenej zrážok na Slovensku, táto oblasť je zároveň najväčšou zásobárňou pitnej vody v strednej Európe a tiež najúrodnejšou časťou Slovenska. Môžu za to najmä obrovské zásoby podzemnej vody napájané už spomínanými riekami. Ak by ste Žitný ostrov hľadali pred niekoľkými storočiami, pravdepodobne by ste ho nenašli, alebo aspoň nie v takej podobe a rozlohe ako dnes. Vznikol z naplavenín, ktoré vytvoril Dunaj pod Bratislavou v období, keď sa prerezával cez Malé Karpaty. Ako Žitný ostrov ho však poznáme až od roku 1919, predtým sa označoval maďarským názvom Csallóköz odvodeným od slovenskej dedinky Čalovo či nemeckým Schüttinsel.
Prívlastkom najväčší ostrov sveta sa pýši Grónsko. Na rozdiel od nášho „naj“ ostrova má však využitých len pätnásť percent plochy. Zvyšok tvorí pevninský ľadovec hrubý miestami až tri kilometre. Ak by sa roztopil, hladina morí by stúpla až o sedem metrov a Grónsko by sa stalo súostrovím. Paradoxne preklad jeho dánskeho názvu znamená Zelená krajiny. Grónske pomenovanie Kalaallit Nunaat znamená Krajina ľudí, hoci na celom ostrove žije len 56 000 obyvateľov, zväčša Inuitov.
StoryEditor
Svetové Slovensko: Veľké Grónsko verzus náš Žitný ostrov
Na juhu Slovenska ohraničený Dunajom, Malým Dunajom a na krátkom úseku aj Váhom sa nachádza najväčší riečny ostrov v Európe -- Žitný ostrov. A má viac spoločné s Grónskom ako si myslíte.