Svetové Slovensko: Spečený val verzus Veľký čínsky múr

Krížom cez Slovensko od Dunaja okolo Šiah, naprieč Štiavnickými vrchmi, pozdĺž západného brehu Hrona a Ipľa a ďalej na sever popri Žiline až do Poľska, sa tiahne Fossa giganteum. Teda Val obrov. Jedna z teórií vraví, že pomenovanie si vyslúžil vďaka kostre, ktorú našli medzi vŕškami v okolí Želoviec. Mohutný bojovník mal vyše dvoch metrov, čo bola vtedy úctyhodná výška. Val navŕšili stavitelia prevažne z kameňa a z hliny. Kto a načo, zostáva záhadou. Najstaršia známa zmienka o ňom pochádza z listiny z 13. storočia. Teórií je niekoľko, no žiadna nemá dostatok dôkazov. Jedni tvrdia, že val plnil obrannú funkciu proti nájazdom nomádskych kmeňov zo Strednej Ázie. Podľa ďalších názorov ho vybudovali Rimania ako hraničnú čiaru. Na viacerých miestach tvoria val doslova spečené horniny, v reze sa našli stopy po zhorenom dreve. Bola na to potrebná veľmi vysoká teplota, ktorá podľa odborníkov vznikla pri požiari. Či to bol zámer alebo ide len o dôsledok napríklad vojny, sa zatiaľ nepodarilo určiť. V Ázii má náš spečený val o poznanie mladší, no i neporovnateľne väčší náprotivok. Veľký čínsky múr sa tiahne v dĺžke 6 700 kilometrov a stredoveké cisárstvo mal ochrániť pred nájazdmi kočovníkov. Istý čas  sa tradovalo, že je to jediná stavba, ktorú vidieť aj pri pohľade z vesmíru. Tieto tvrdenia však vyvrátili viacerí kozmonauti vrátane Číňana Jang Li-weja.