Vo veku 102 rokov zomrel český cestovateľ a spisovateľ Miroslav Zikmund. S odvolaním sa na jeho rodinu o tom vo štvrtok informoval Český rozhlas.
V galérii si pozrite aj unikátne fotografie z jeho ciest po svete:
Miroslav Zikmund sa narodil 14. februára 1919 v Plzni. Prvé plány na cestu okolo sveta začal spriadať už v roku 1938 s Jiřím Hanzelkom, vojna im ich však načas odsunula. V prípravách na cestu napriek tomu neustali, učili sa jazyky, Zikmund ich nakoniec ovládal osem, Hanzelka štyri.
Nový svet
Po vojne sa im podarilo presvedčiť ministerských úradníkov aj vedenie automobilky Tatra pre zrealizovanie svojho plánu, peniaze potrebné na cestu im mala priniesť propagácia automobilov Tatra a písomné, rozhlasové aj filmové reportáže z cesty.
Na svoju prvú cestu vyrazili 22. apríla 1947 v osobnom vozidle Tatra 87 z pražskej Opletalovej ulice. Najprv sa zo severu „zahryzli“ do afrického kontinentu, z marockej Casablanky pokračovali do Egypta a proti toku Nílu púšťou do Sudánu až do skalnatej Etiópie.
Autom prešli celú Núbijskú púšť, čo pred nimi nikto nedokázal a ako prví vztýčili československú vlajku na najvyššej hore Afriky Kilimandžáre. „Pateho zakoncen africky usek cesty kolem sveta-stop-37 270 kilometru dvaceti sedmi zememi,“ písali v telegrame do Prahy v júni 1948 z Kapského Mesta.
Cez Atlantik sa s tatrovkou preplavili do Južnej Ameriky, kde zamierili pod vysoko zasnežené vrcholky Ánd aj medzi lovcov lebiek v ekvádorských pralesoch. Neznalosť miestnych nepísaných zákonov im mnohokrát priniesla nejednu horúcu chvíľu, ale priazeň domorodcov si nakoniec vždy dokázali získať.
Ich putovanie "Novým svetom" sa skončilo v Mexiku na jeseň 1950. Hanzelka si zlomil ľavú ruku v zápästí a musel odísť domov, ani Zikmund však nemohol v ceste pokračovať. Studená vojna totiž vytvorila železnú oponu a nedovolila československému občanovi, aby vstúpil na pôdu Spojených štátov.
Za tri a pol roka prešli 44 krajín, 111-tisíc kilometrov, z toho 61 700 vo svojom vozidle. Vytvorili 10-tisíc fotografií a nakrútili 11-kilometrov filmu. Na druhú cestu, ktorú začali 22. apríla 1959, dostali dve nákladné vozidlá, opäť značky Tatra 805 a vyrazili cez Juhosláviu a Turecko na Blízky východ.
Úspech aj úcta
Potom putovali do Pakistanu a odtiaľ do Indie. Zdolali horské cesty Nepálu, prekrižovali ostrov Cejlón a než zavítali na spiatočnú cestu cez Sovietsky zväz, zvládli aj dažďom rozbahnenú Sumatru, Novú Guineu preslávenú kanibalizmom aj ľudnaté japonské súostrovie.
Do Prahy na zaplnené Staromestské námestie sa vrátili v novembri 1964. Zo svojej druhej cesty museli však vynechať návštevu Austrálie. Tá sa podarila až v roku 1992, ale len Zikmundovi, Hanzelka kvôli zdraviu už ísť nemohol.
V 90. rokoch sa Zikmund znovu vydal okrem iného aj na Sibír, Srí Lanku, do Izraela, Egypta a Maroka. Obaja cestovatelia získali množstvo vyznamenaní a ďalších pôct, vznikli o nich filmy, okrem iného aj snímka Storočie Miroslava Zikmunda od cestovateľa a dokumentaristu Petra Horkého, ktorá je osobitým pohľadom na dejiny dvadsiateho storočia Zikmundovými očami.
V roku 1993 dostali Hanzelka so Zikmundom Cenu Egona Erwina Kischa a v roku 1999 im prezident Václav Havel udelil medailu Za zásluhy. V roku 2014 prezident Miloš Zeman vyznamenal Zikmunda Rádom Tomáša Gariggua Masaryka.