Brigitte Bardotová v knihe Slzy boja (Larmes de combat) hodnotí svoj život aj boj za práva zvierat vo Francúzsku, ktorému zasvätila niekoľko desaťročí svojho života.
Podľa nej bude táto kniha určite jej poslednou. Vo svojom "knižnom testamente" na zhruba 250 stránkach vyjadruje Bardotová "hlboké znechutenie" nad súčasnou situáciou.
"Bude to hodnotenie môjho života... Ďalšiu knihu už nikdy nenapíšem. Bude to vyčerpávajúca úvaha o mojom pohľade na veci, na spoločnosť, na spôsob, ako je spravovaná a na spôsob, ako sa v mojej krajine zaobchádza so zvieratami," uviedla niekdajšia filmová hviezda v denníku Le Parisien.
Podľa nej iné európske krajiny urobili pre ochranu zvierat množstvo opatrení. Ide hlavne o zákazy lovov na uštvanú zver, chov zvierat na kožušiny, zotročovanie divokých zvierat v cirkusoch či porážky bez omráčenia.
Francúzsko podľa nej zaostáva. "Je škandálne, že moja krajina nerobí nič," povedala v decembri hviezda filmov 50. a 60. rokov.
Prostredníctvom spomienok sa Bardotová v knihe vracia k svojmu boju za záchranu tuleních mláďat, proti koride, organizovanému lovu a tiež proti existencii zoologických záhrad. Herečka protestovala aj proti konzumácii konského mesta, dúfa, že ho ešte pred jej smrťou zakážu.
"Nie som súčasťou ľudskej rasy, nechcem byť jej súčasťou, cítim sa takmer abnormálna," uvádza Bardotová podľa agentúry AFP v knihe.
Jej hviezdna kariéra odštartovala v roku 1956. Ve veku 22 rokov ju okamžite preslávil film A Boh stvoril ženu. Cestu k ochrane zvierat jej otvoril prvý manžel Roger Vadim, ktorý ju zoznámil s podmienkami v bitúnkoch.
V knihe spomína aj na svoje detstvo, na roky strávené filmovaním, hovorí o láskach, rozchodoch, konci vo filme aj o svojom víťaznom boji s rakovinou. V knihe píše, že si praje, aby ju pochovali v La Madrague pri Saint-Tropéz.
Jej posledná kniha vyšla v roku 2003. Bardotová v nej polemizovala s kritikou, že presadzuje radikálne stanoviská. Týkalo sa to jej sympatií ku krajinej pravici pod vedením Marine Le Penovej.
Aj vo svojej novej knihe sa k tomu vracia. Pripomína, že bola päťkrát odsúdená za podnecovanie k nenávisti, pretože sa vyhraňovala voči moslimom a Židom. Upozornila, že nemá žiadne dôvody na rasizmus a že pri týchto náboženstvách kritizuje iba ich rituálne zabíjanie zvierat, ktoré je podľa nej neprípustné.