Už v mladosti u nej prepukli vážne psychické problémy. Depresia sa stupňovala predovšetkým po tom, čo jej umrela matka, o pár rokov neskôr aj otec. Keď stratila brata Tobyho, psychicky sa zrútila a po prvýkrát sa pokúsila o samovraždu.
Adeline Virgina Stephenová sa neskôr začal stretávať so skupinou intelektuálov a umelcov. K jej priateľom patrili Lytton Strachey, Vita Sackville-Westová, Roger Fry, Clive Bell alebo John Maynard Keynes. Spolu vytvorili Bloomsbury Group, ktorá mala výrazný vplyv na dielo Virginie Woolfovej.
Jedna z prvých feministiek
V roku 1912 sa vydala za spisovateľa a literárneho kritika Leonarda Woolfa. Spolu si kúpili tlačiarenských stroj a založili nakladateľstvo Hogarth Press. V ňom vychádzajú knihy Viriginie Woolfovej ale aj ďalšie modernistické diela, vrátane básní T. S. Eliota alebo preklad kompletného diela Sigmunda Freuda.
Cele jej literárne dielo je pokusom o narúšanie tradičného pohľadu na úlohu ženy v spoločnosti. Snaží sa ju zlúčiť s filozofických myslením a posadnutosťou literatúrou. Patrí k najvýznamnejším modernistom 20. storočia, označujú ju za jednu z prvých femistiek.
Od roku 1918 až do smrti si písala denník, ktorý neskôr vyšiel aj knižne: "Človek musí písať z hĺbky duše, tvrdil Dostojevskij. Ale je to tak aj u mňa? Alebo iba spriadam slová, pretože ich proste milujem? Nie, myslím si, že nie. V tejto knihe som možno využila až príliš mnoho myšlienok."
Smutná rozlúčka so životom
Zaujímavé sú aj jej postrehy k tvorbe iných autorov. Woolfová bola aj literárnou kritičkou. Komentuje umenie aj spoločenskú situáciu vtedajšej doby: "Išli sme sa pozrieť na Charlieho Chaplina. Pripadalo nám to nudné, rovnako ako dievčaťu od kráv."
Na prelome rokov 1940 a 1941 prišla pod vplyvom druhej svetovej vojny ďalšia, neobyčajne silná duševná kríza. Virginia trpela hlbokými depresiami. Neskôr priznala, že ju a jej sestru Vanessu v detstve obťažovali, konkrétne malo ísť o dvoch bratov z matkinho prvého manželstva. Dnes by lekári diagnostikovali jej stav ako biopolárnu afektívnu poruchu. Duševná choroba vyústila až do samovraždy.
Po tom, ako koncom októbra 1940 zničila bomba jej londýnsky dom, odišla do Monk's House v Rodmelle na juhu Anglicka a siahla si na život. 28. marca 1941 napísala svojmu mužovi list na rozlúčku, naplnila si vrecká kameňmi a vošla do rieky Ouse. Jej priatelia o nej hovorili, že si niesla so sebou príliš ťažké závažie: "Nebola z tohto sveta".