Majster viedenskej secesie ich zachytil v záplave vlastov, bohatých šiat, kvetov či iných ornamentov. Jeden z najvýraznejších výtvarníkov prelomu 19. a 20. storočia bol vyhľadávaným portrétistom slávnych žien, ale aj krajinkárom, dekoratérom a návrhárom nábytku a umeleckých predmetov.
V týchto dňoch si pripomíname sté výročie jeho smrti.
Obrazy Gustava Klimta - viedenského symbolu moderny v sebe nesú erotický náboj. Maliar sám veril, že každé pravé umenie je tak trochu erotické.
Záplava ornamentálnych vzorov je výsledkom jeho inšpirácie Japonskom. Ceny jeho diel sa šplhajú do astronomických výšok.
Napríklad vlani predali jeho obraz Bauerngarten (Kvetinová záhrada) za 54,6 milióna eur.
Jeho vôbec najdrahším predaným obrazom je Portrét Adel Blochovej Bauerovej I, známy ako Dáma v zlatom. V roku 2006 ho v súkromnom predaji kúpil americký miliardár Ronald Lauder za 135 miliónov dolárov. Tento obraz patrí k vôbec k najdrahším predaným dielam v histórii.
Oficiálna kritika Klimta ospevovala aj zatracovala. Výzdoba stropov a lunet vo viedenskom Burgteatre mu vyniesla najvyššie uznanie cisára Františka Jozefa. Získal za ne rád Zlatého kríža za zásluhy. Maľby na strope auly univerzity vo Viedni však označovali za pornografické.
Jeho 34-metrová freska v budove Viedenskej secesie vo svojej dobe tak isto budila pohoršenie. Dnes sa považuje za jedno z najväčších diel.
Vyniká monumentálnosťou a dekoratívnosťou štýlu. Gustav Klimt pracoval veľmi dôkladne, každý obraz sa začínal detailnou kresbou.
Viedenská secesia
Združenie založil Klimt v roku 1897 spolu s 19 ďalšími umelcami. Boli protiváhou ťažkopádnemu Domu umelcov. Jeho členovia považovali secesiu za vzburu. Klimta a jeho prívržencov ostro napádali.
Priazeň kritiky aj finančný úspech zažil Klimt vo svojom zlatom období. Bola to asi najvďačnejšia etapa jeho tvorivej práce. Z tej doby pochádza aj jeho nájslávnejší obraz Bozk (1907-1908) aj potrét Adel Blochovej Bauerovej I, sú ovplyvnené stredovekým byzantským štýlom.
Klimt sa narodil 14. júla 1862 na predmestí Viedne. Jeho otec pochádzal z Česka a bol zlatník.
Ako štrnásťročný získal štipendium na Umeleckopriemyselnej škole Rakúskeho múzea umenia a priemyslu. S bratom Ernestom a Frazom Matschem prijali ešte na škole zákazku na oponu pre divadlo v Karlových Varoch a v Liberci. V roku 1883 si spolu zriadili ateliér.
Sukničkár
Klimt nebol žiaden krásavec. Mohutný, vysoký, nie však atletickej postavy, mal riedke vlasy, vysoké čelo a veľké kúty. V dlhom pracovnom plášti, ktorý nosil stále ako mních sutanu, vyzeral vraj zavalito.
Hovoril s výrazným prízvukom. Ale pôsobil mužne a mal krásne, uhrančivé oči. Máloktorá žena mu odolala.
Za svoju životnú lásku považoval dlhoročnú priateľku Emíliu Flögeovú, ktorá bola zároveň jeho švagrinou (brat Ernest mal za manželku Emíliinu sestru Helenu).
Vo vile Oleander v Kammere na brehu jazera Attersse, ktorá patrila rodičom Emílie, trávil Klimt všetky prázdniny a namaľoval tam aj mnohé svoje diela.
K zástupu erotických obetí tohoto divokého umelca patrila aj mladučká Marie z Prahy. Nemanželsky splodený syn dostal otcove meno Gustav a neskôr pracoval ako úspešný filmový režisér v Rakúsku a Nemecku. Počas druhej svetovej vojny sa však zaplietol s fašistami.
V januári 1918 Klimta ranila mŕtvica a po zápale pľúc 6. februára zomrel. Mal iba 55 rokov.