Či sa nám to však páči alebo nie, Veľká noc a jej trávenie sa výrazne mení. Prečo je to tak a akú Veľkú noc budú prežívať o pár desaťročí naše detí a vnúčatá? Etnologička Katarína Nádaská je presvedčená, že naše sviatky sú pokrivené.
Veľká noc bola pre našich predkov a stále to platí, že zostáva aj pre nás, veľmi významná. Prečo sa dodnes zachovalo tak veľa zvykov? Prečo práve tento sviatok?
Je to kresťanský sviatok, no zachovali sa prvky, ktoré súvisia s predkresťanským obdobím. Starí Slovania samozrejme neslávili veľkonočné sviatky, oni to nazývali letnými sviatkami. Nepoznali totiž jar, iba leto a zimu.
Riešili rituály, ktoré mali odohnať zimu, choroby, smrť, hlad. Chceli nimi prilákať teplo a leto. Po prijatí kresťanstva sa sa zvyky menili. Cirkev sa celkom premyslene rozhodla do najväčších pohanských sviatkov zasadiť kresťanské slávenie Veľkej noci. Sú tam prvky a zvyky, ktoré siahajú do predresťanského obdobia, napríklad vynášanie Moreny alebo prinášanie letečka. Tieto zvyky sa tradujú momentálne hlavne cez folklórne skupiny a súbory.
A ako je to s bežnými zvykmi, ktoré sa praktizujú v rodinách?
Pretrvalo šibanie a polievanie. Na východnom Slovensku to funguje viac ako na západnom. No tento zvyk sa postupom rokov veľmi pokrivil. Pôvodne išlo o to, že slobodný muž zobral mladý vŕbový prútik, ktorý bol naliaty miazgou, dal sa ohnúť, nim sa dotkol nôh, rúk a zadku ženy.
Bolo nevyhnutné, aby žena bola počas celého roku zdravá a vitálna, aby mohla porodiť deti. Išlo o prosperitu v zmysle plodnosti. Dnes dievčatá protestujú, že sa nenechajú zbiť do modra....
Na východe sa nešibalo, viac sa polievalo. Vode sa totiž pripisovala silná očistná funkcia, verilo sa, že tečúca voda zmyje aj kožné defekty. Keď boli dievčatá na Veľkú noc poliate, verili, že im to zabezpečí krásne husté vlasy a čistú hebkú pleť.
Dnes je tá filozofia iná, je lepší pokrivený zvyk ako žiadny?
Mnohé dievčatá nechcú byť vyšibané, lebo to bolí, je to nepríjemné. Chlapci si vypijú a už strácajú mieru. Rovnako je to aj s polievaním a nie všade sa tieto zvyky prijímajú s pozitívnym ohlasom. Ale je to v nás. Chlapci totiž nevedia, prečo sa šibe.
Vedia, lebo šibe sa predsa pre peniaze...
Presne tak. Pritom výslužka tu vždy bola. Chlapci dostávali vajíčko, kraslice, ktoré zdobili slobodné dievčatá. Ak sa dievčaťu nejaký chlapec páčil, napísala mu na kraslicu veršík, písanku, ktorá bola len preňho. Ak s tým súhlasil, o pár týždňom jej postavil máj a bola ruka v rukáve.
Dnes tomu vôbec nerozumieme, nevieme, prečo sa šibe, polieva, aký zmysel majú kraslice. Dnes sa zvyky menia na bezduché šľahanie a polievanie, za ktoré sa platí peniazmi, sladkosťami, alkoholom. To je to pokrivené a je to naša chyba.
Do toho prichádza ešte ďalší element. Najmä v mestách sa úplne upúšťa od šibania a polievania a tieto naše tradičné zvyky nahrádza hľadanie veľkonočných vajíčok či zajacov.
Toto je zvyk, ktorý pochádza zo západnej Európy, zo štátov, ktoré vôbec nepoznajú žiadne šibanie. Namiesto toho, aby mamičky vysvetlili tento zvyk svojim deťom, o ničom ich neoboznámia, iba s nimi hľadajú zajacov.
My máme v rukách, či zvyky našich predkov prežijú alebo nie. Či sa udržia do budúcna? To je otázne. Našťastie, je tu zopár folklórnych súborov, ktoré sú nositelia tradícií. No ak to budú robiť iba pódiovou formou, tak to bude iba program, iba divadlo.
Na vidieku sa tradície udržiavajú viac ale v mestách ako je Bratislava je to na ústupe. Napríklad ja som rodená Bratislavčanka a keď som bola malá, tak bolo úplne bežné, že ma spolužiaci prišli vyšibať. Nerobili to pre peniaze, sťačila im mašľa na korbáč alebo maľované vajíčko. Už môj syn nechodil vôbec šibať, nemal o to záujem. Vždy mi povedal, že predsa nikto z jeho kamarátov nechodí, tak nebude ani on.
Tento zvyk sa v mestách zúžil iba na rodinu. A už to vôbec nebolo o šibaní ale o peniazoch alebo sladkostiach. Dnes platí, že generácia malých mestských chlapcov už vôbec nepozná šibačku.
Etnologička Katarína Nádaská.
Zostáva Veľká noc aspoň sviatkom rodiny?
To áno, toto stále platí. V 70. rokoch bol v mestských domácnostiach trend chodiť na chatu, na chalupu. Toto sa nám teraz vracia. Ľuda chodia do hotelov, na wellness, na lyžovačku. Je to dané dobou a životným štýlom. Všetci sú pracovne vyťažení a cez sviatky chcú byť s rodinou a nechcú byť vo svojom byte.
A opäť platí, že je veľký rozdiel medzi mestom a vidiekom. Na dedinách je to sviatok veľmi širokej rodiny. Ľudia sa chodia navštevovať. A tí, ktorí napríklad žijú v Bratislave a majú rodičov na vidieku, stále ich to tam na Veľkú noc ťahá. No čím dlhšie žije človek vo veľkomeste, tým viac stráca spätosť s tradíciami. Je kozmopolitný, vyťažený a zvyky ho prestávajú zaujímať.
Zachovávame si aspoň tradičné veľkonočné jedlá?
Ako kde. Ale ak áno, tak pretrval zvyk piecť jahňa, na východnom Slovensku stále robia paschu, hrudku, typické koláče.... Dnes ale zostal hlavne zvyk piť veľa alkoholu, z toho vyplývajú dopravné nehody či bitky.
Je to obdobie, keď explodujú aj dlho ututlávané rodinné konflikty?
Myslím, že je to viac záležitosť vianočných sviatkov, tie sú emocionálnejšie viac vypäté. Našťastie, už sa upúšťa od zvyku nalievať mladým tínedžerom. V minulosti sme mali prípady, keď sa deti priotrávili alkoholom. Zdá sa mi, že teraz je toho menej. Máme viac osvety a tínedžerom sa v rodinách už takmer nenalieva.
Čo kresťanský rozmer sviatkov? Má náboženstvo stále taký veľký vplyv na tieto sviatky?
Áno, Slovensko je tradičnou kresťanskou krajinou. Veľká noc spája pravoslávnych kresťanov, katolíkov aj evanjelikov. Aj keď veriaci nechodia počas roku na všetky bohoslužby, tak na sviatky ako sú Vianoce a Veľká noc vždy prídu do kostola.
Ste etnologičkou a skúmate, aké zvyky a tradície mali naši predkovia. Skúste však odhadnúť, ako to bude vyzerať v budúcnosti. Ktoré zvyky pretrvajú a ktoré naopak postupne vymrú?
Chcem byť optimistka. Myslím si, že veľa zvykov pretrvá, aspoň v tých folklórných súboroch, ktoré budú šíriť osvetu. Folklór je moderný, vychádza veľa kníh o tradíciách minulých generácií. Je tu snáď šanca, že to prežije. V bežných rodinách je to inak. Stále si však udržiavame aspoň niektoré tradičné jedlá.
Ak rodičia boli vedení k tradíciám, snažia sa aspoň trošku k nim viesť aj svoje deti. Ale v mestách je to ťažké. Už som spomínala, že dnes neexistuje šibanie a polievanie. Ľudia radšej chodia do parku, do prírody, na turistiku.